Bez obalu 🎙
- Episodios
- 1.448
- Se publica
- varias veces por semana
- Último episodio
- 12 Nov 2026
Sobre el podcast
🎙 Bez obalu – podcast, ktorý vám prináša redaktor redakcie Aktuality.sk, Braňo Dobšinský. Aktuálne spoločenské a publicistické témy bez obalu. Braňo Dobšinský otvára diskusie, ktoré formujú našu realitu, a spolu so zaujímavými hosťami analyzujú dianie z rôznych uhlov pohľadu. Počúvajte a získajte hlbší kontext v témach, ktoré hýbu Slovenskom i svetom! 🚀
Episodios 1.448
900 000 ľudí na hrane chudoby verzus vládny papalášizmus: My nevieme načo nám je vlastný štát, tvrdí antropológ
Vládni papaláši sa zabávajú, takmer 900-tisíc ľudí je v chudobe no naše elity alternatívu moderného Slovenska doteraz nenašli. Sme slobodní už 36 rokov, načo nám je vlastný štát ale netušíme. “Nemôžeme byť len …
Notas del episodio
Vládni papaláši sa zabávajú, takmer 900-tisíc ľudí je v chudobe no naše elity alternatívu moderného Slovenska doteraz nenašli. Sme slobodní už 36 rokov, načo nám je vlastný štát ale netušíme. “Nemôžeme byť len patologickou osadou v EÚ, ktorá neustále poberá eurofondy. Musíme ukázať, že svetu vieme niečo ponúknuť.” Bez obalu hovorí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Podľa neho Mečiarova republika - ktorej dedičom je Fico, zlyhala a je čas založiť štát odznova.
„Homo sovieticus si zvykol žiť v relatívne zlých podmienkach, je však pripravený ťažkostiam čeliť a neustále očakáva ešte horšie časy. Homo sovieticus sa podriaďuje príkazom úradov a snaží sa vyhnúť ich pozornosti. Je presvedčený, že štát mu musí zabezpečiť všetko, zároveň je ale ochotný štát kedykoľvek oklamať,“ Tak opisuje realitu socializmu autor pojmu Homo sovieticus ruský filozof, sociológ a exulant Alexander Zinovjev.
41 rokov, 8 mesiacov a 23 dní. Toľko prešlo od februárového uchopenia moci komunistami až do pádu socialistického režimu. Od Novembra 1989 až do dnes uplynulo už 36 rokov, 11 mesiacov a 25 dní. Dnešné slobodné obdobie tak predstavuje takmer 89 percent dĺžky trvania komunistického režimu. A tak možno nastal čas bilancovať.
Demokraciu už máme, teraz nám ešte treba demokratov, ako to svojho času povedal zakladateľ Československa prezident Masaryk. Aká je teda realita tejto našej “karpatskej demokracie”? Aké dôsledky zanechalo to naše blúdenie po púšti socialistickej totality a koľko z toho povestného “sovietskeho človeka” ešte stále žije v nás aj dnes?
“Po období neoliberalizmu prichádza čas na redefiníciu hodnotového postavenia človeka. Vzostup fašizmu a populistov zo Spiša je dôsledkom hodnotového vákua. Je tu dopyt po hodnotovom definovaní spoločenstva.”
Sledujete Bez obalu, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Špinavé peniaze, mafie i divoká privatizácia: Prečo sme nedokázali uzavrieť kapitolu, ktorá stvorila našich oligarchov?
Šoková terapia, znehodnotené úspory, vytunelované banky a nástup oligarchie. Mafia v uliciach a bezmocná polícia. Éra po Novembri 89 zostáva nespracovanou traumou.Ako divoké 90tky vytvorili hlboké jazvy, z …
Notas del episodio
Šoková terapia, znehodnotené úspory, vytunelované banky a nástup oligarchie. Mafia v uliciach a bezmocná polícia. Éra po Novembri 89 zostáva nespracovanou traumou.
Ako divoké 90tky vytvorili hlboké jazvy, z ktorých pramení hlboká skepsa k demokracií i právnemu štátu? Katarzia nás ešte len čaká. Raz sa nás deti budú pýtať, čo sme robili v divokých 90. rokoch, tvrdí historik Matej Ivančík.
Podcast Bez obalu pripravil Braňo Dobšinský
Moc je silnejšie afrodiziakum než sex: Psychológ vysvetľuje, prečo volíme toxických lídrov
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Vedú svet …
Notas del episodio
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Vedú svet šialenci a prečo ich opakovane volíme? Patologickí lídri sú našim zrkadlom, Bez obalu hovorí psychológ Anton Heretik. Správame sa v politike ako sektári a chystajú psychiatri list i pre Igora Matoviča?
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Ako dokážu toxickí lídri premeniť spoločnosť na svojho rukojemníka a nakoľko je ich patológia zrkadlom nás samých? Čo poháňa týchto falošných spasiteľov a prečo namiesto spásy budujú pomníky vlastnému Egu? Prečo sa v politike správame ako sektári a čo tento patologický kruh môže zastaviť?
“Vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklyzma. Je otázne ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však na tom nie je tak zle, aby sme sa z tohto stavu nedokázali dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť.”
Bez obalu s popredným klinickým a forenzným psychológom Antonom Heretikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Husákove deti mieria do dôchodku: Mladá generácia sa musí zabezpečiť sama, na štát sa spoliehať už nemôže
13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších.“ Bez obalu tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to …
Notas del episodio
13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších.“ Bez obalu tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to nevyzerá už pre dnešných päťdesiatnikov: Ich penzie môžu klesnúť na úroveň tretiny priemernej mzdy. Čo čaká mladých Slovákov na dôchodku?
V Sociálnej poisťovni tiká časovaná bomba. Výber poistného dnes dokáže pokryť len osem z dvanástich dôchodkov, zvyšok je zo štátneho rozpočtu a na dlh, ktorý budú splácať i naše deti. Populistické zavádzanie 13. dôchodkov, ako aj zlá demografia, dostali penzijný systém do dlhodobo neudržateľného stavu. Dôchodky od štátu budú voči mzdám neustále klesať a spoliehať sa v starobe na štát sa tak stáva doslova život ohrozujúcim hazardom.
Za prvý polrok sa narodilo len 20-tisíc detí a silná generácia Husákových detí nezadržateľne mieri do penzie. Aké dôchodky nás čakajú a bude sa z nich dať vôbec vyžiť? Bez obalu sa pozrime na tvrdú reč čísel a faktov, o ktorých politici najradšej mlčia:
“Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,” Bez obalu hovorí exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.
Sledujete Bez obalu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Stál atentát na Heydricha za Lidice a tisíce popravených? Bez neho by bolo spáleniskom celé Česko, hovorí historik
2 dediny zrovnané so zemou a stovky zavraždených. Malo odstránenie nacistického kata zmysel, keď odpoveďou bola beštiálna odplata? I to je otázka, ktorú si kladie historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi …
Notas del episodio
2 dediny zrovnané so zemou a stovky zavraždených. Malo odstránenie nacistického kata zmysel, keď odpoveďou bola beštiálna odplata? I to je otázka, ktorú si kladie historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi. Slováka, ktorý svojim činom zmenil priebeh Druhej svetovej vojny. Aký bol, odkiaľ čerpal odvahu a čo je dnes jeho odkazom?
Približne 5 000 popravených a zavraždených: Otázka, či likvidácia nacistického kata Reinharda Heydricha stála za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc či Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem našich moderných dejín.
Faktom zostáva, že Jozef Gabčík dokázal zlikvidovať jedného z najobávanejších architektov Holokaustu a vrátiť Československo na mapu slobodných štátov. Príbeh muža z malej slovenskej dediny nám preto kladie zásadnú otázku: Mali by sme aj my v sebe dostatok viery a odvahy, aby sme sa postavili zlu a tyranií?
Jozef Gabčík. Aký bol, z čoho čerpal odvahu a vedel, že cenou môže byť aj jeho život? No a čo je jeho odkazom dnešku?
“Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.” Bez obalu odkazuje historik Martin Posch, autor knihy Jozef Gabčík. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Končí sa rozprávka o Ficovom sociálnom štáte? Iba za úroky dáme ročne toľko, ako za 20 nemocníc.
Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na …
Notas del episodio
Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?
Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.
Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?
“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.
Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov. Prečo nám stačí tak málo?
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca …
Notas del episodio
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť. Zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Prečo je Matovič náš najcharizmatickejší politik a prečo považujú Ficovi voliči premiéra za lepšiu verziu seba samých?
"Kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika," Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský.
Sledujete Bez obalu, tentoraz so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Prečo Slováci húfne utekajú do Brna a ako to zastaviť? Kandidát na šéfa UK Jozef Tancer v exkluzívnom rozhovore
Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity …
Notas del episodio
Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity zostali.
Zvolí si kontinuitu alebo reštart? Zastaví sa odliv študentov do Brna a prepad v medzinárodnom šanghajskom rebríčku? Je dekan Burda reputačné riziko a kam zmizol hlas akademikov? Čím chce teda Jozef Tancer presvedčiť?
Vypočujte si exkluzívnu diskusiu Aktualít. Jozef Tancer, vy a vaše otázky. Bez obalu s Braňom Dobšinským.
Temná vládna triáda v praxi: Záleží im iba na vlastnej moci! Iveta Radičová volá po Reštarte Slovenska.
Vládnutie sa zmenilo na bezohľadný boj o udržanie vlastnej moci. Sme svedkami politiky, ktorá nesie všetky znaky psychologickej „temnej triády.” Pri tomto vládnutí nemáme nádej, že sa z toho dostaneme …
Notas del episodio
Vládnutie sa zmenilo na bezohľadný boj o udržanie vlastnej moci. Sme svedkami politiky, ktorá nesie všetky znaky psychologickej „temnej triády.” Pri tomto vládnutí nemáme nádej, že sa z toho dostaneme. Slovensko potrebuje Reštart! Bez obalu odkazuje expremiérka Iveta Radičová. K apatií a beznádeji však prispieva aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy. Ako nestratiť nádej a čo Reštart krajiny znamená?
Hlboko deficitný rozpočet, berúci nádej na lepšie časy. Zároveň rozpočet, ktorý premiér označil za rozpočet dobrých správ. Rezignácia vlády na ozdravenie štátnej kasy, bolestivá no neúspešná konsolidácia a - rozpad verejných financií a smerovanie na Grécku cestu.
Magické myslenie politikov, ktoré sa maľovaním falošných živých plotov, fejkových tehlových stien, štátnymi rituálmi za státisíce - ako i ustavičným krikom premiéra a jeho strašením, pokúša za každú cenu prekryť čoraz očividnejší rozpad štátu i jeho základných funkcií.
Kruté zrkadlo slovenskému Potemkinu pritom nastavili naše vlastné deti. Po nedávnom vraždení v Spišskej starej vsi sa v škole vraždilo opäť, tentoraz iba 13 ročný páchateľ pochádza z kysuckého Staškova. Odborníci pritom už dlhodobo varujú, že podobných detských osudov je tu veľa a žiadne garancie, že sa to opäť nezopakuje nemáme. I toto je zrkadlo nás a našej spoločnosti, ktorá už nevie ochrániť ani svoje vlastné deti.
Bez obalu s bývalou premiérkou a profesorkou Ivetou Radičovou. Bez obalu s Braňom Dobšinským. Pekný deň a pokoj v duši.
Brutálne škrty alebo bankrot. Zvolíme si kúzelníkov? Pýta sa rozpočtová analytička
Konsolidácia zlyhala, toto volebné obdobie sme premrhali. Čakajú nás radikálne škrty, inak hrozí bankrot štátu, Bez obalu hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Budúca vláda musí za štyri roky …
Notas del episodio
Konsolidácia zlyhala, toto volebné obdobie sme premrhali. Čakajú nás radikálne škrty, inak hrozí bankrot štátu, Bez obalu hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Budúca vláda musí za štyri roky skonsolidovať viac ako 7 miliárd aby narastajúci dlh Slovenska aspoň stabilizovala. Šetrenie sa tak dotkne úplne každého, bankrot by totiž znamenal stratu suverenity. Oplatí sa ostať na Slovensku?
Tri kolá vládnej konsolidácie za viac ako 7 miliárd, vyššie dane i odvody no rozpočtový deficit je napriek tomu rovnako vysoký. Vláda na ozdravenie verejných financií - čo bol inak jeden z jej kľúčových sľubov, fakticky rezignovala. Plánovaný viac ako 7 miliardový deficit ukazuje, že si žijeme na úver, teda na úkor budúcich generácií a ekonomika už ide prakticky iba na výpary.
Rapídne rastie i zadlženie Slovenska, ktoré za tejto vlády stúplo o vyše 20 miliárd eur pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí až o 30tich miliardách. Trestom finančných trhov sú rastúce úroky a teda zvyšujúce sa náklady na obsluhu nášho štátneho dlhu. Pred Gréckou cestou preto varuje už aj Národná banka Slovenska. Minister financií hovorí o rozpočte dobrých správ, kde teda tie dobré správy sú a komu sú vlastne určené?
Kde teda všetky tie skonsolidované miliardy zmizli, prečo štát nedokáže šetriť sám na sebe a namiesto toho neustále loví v našich vreckách a naozaj nám hrozí bankrot štátu? No a prečo máme i po vyše 20. rokoch v EÚ stále nízke mzdy, naše približovanie sa priemeru Únie sa zastavilo a predbiehajú nás už aj Rumuni?
Bez obalu s analytičkou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzanou Múčkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V staškovskej škole sa vraždiť nemuselo. Nemáme garancie, že sa to nezopakuje, tvrdí Radovan Bránik
To nebol skrat, tam bol dlhodobý a očividný vývoj. To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove. Bez obalu tvrdí bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý sa so situáciou, ktorá …
Notas del episodio
To nebol skrat, tam bol dlhodobý a očividný vývoj. To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove. Bez obalu tvrdí bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý sa so situáciou, ktorá viedla k zavraždeniu dlhoročnej učiteľky i maloletej Nely oboznámil osobne, priamo na mieste. Kto mal toho chlapca naozaj rád? Pýta sa Bránik a varuje, že podobných detí, ako páchateľ zo Staškova tu máme mnoho, väčšina z nich ale končí samovraždami.
Dlhoročná učiteľka Božena Mariaková a 14 ročná žiačka Nela. To je bilancia nedávneho vražedného útoku iba 13 ročného Daniela v Základnej škole v kysuckom Staškove. Tento hrozný čin pritom prišiel iba necelé dva roky po inej školskej tragédií, tentoraz na gymnáziu v Spišskej starej vsi, kde páchateľ zabil zástupkyňu riaditeľa i študentku Alenu.
Brutálne násilie sa však na našich školách nezačalo písať až teraz. Od roku 1989 evidujeme viacero vážnych prípadov, najtragickejšie sa však do našich dejín zapísali Vrútky. Tam v roku 2020 bývalý žiak zavraždil zástupcu riaditeľa Budza a vážne zranil riaditeľku školy ako i dvoch žiakov. Mnohopočetným bodným ranám zasadeným v kabinete podľahla aj učiteľka nemeckého jazyka pri útoku študenta na Strednej škole v Bratislave už v roku 1997.
Reakciou na aktuálnu tragédiu v Staškove sú tak rastúce obavy učiteľov - ktorí sa stávajú nielen nedoceneným ale i prekvapivo rizikovým povolaním, ako aj medializovaný vzostup agresívnych incidentov spojených s mládežou či školami. Rešpektovaní odborníci nás pritom varujú už dlhodobo. „Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené,“ vyhlásil krátko po tragédií v Spišskej starej vsi šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.
“Takýmto spôsobom prežívajú svoju každodennú existenciu stovky deti a sú blízke hranici nejakého zlyhania. Nám však uniká, že deti - ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na seba samých a to z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné až totožné, ako bol dôvod, s ktorým útočil páchateľ v Staškove, varuje Radovan Bránik.
Počúvate Bez obalu, tentoraz s Radovanom Bránikom, bezpečnostným analytikom, odborníkom na krízové vyjednávanie ako i zakladateľom Modrého anjela, ktorý poskytuje terénnu krízovú intervenciu ako i psychologickú pomoc obetiam tragických udalostí. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Fico nebezpečne blúzni, tvrdí profesor Bátora. Sme pripravení brániť vlasť?
Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny …
Notas del episodio
Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny pôjdu okolo nás. Tak to ale nie je. Bez obalu tvrdí profesor politológie Jozef Bátora. Podľa neho sa ako spoločnosť stále hľadáme. Nie sme stotožnení s tým ako tento štát funguje, ani kto sme. Sme teda pripravení brániť vlasť?
„Vie si niekto predstaviť, že Slovensko dostane pokyn pripraviť päť či desaťtisíc vojakov a poslať ich niekam sa mlátiť? Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5.“ I takto oživuje Robert Fico rastúce obavy verejnosti z možného vojnového konfliktu, ktoré tak dobre zafungovali v predvolebnej kampani Petra Pellegriniho. Zároveň slovenský premiér verejne spochybňuje naše aliančné bezpečnostné záväzky a hovorí o tom, ako by Slovensku “svedčala” neutralita.
Jeho vlastná vláda pritom aktuálne posiela stovky slovenských vojakov do Pobaltia, priamo na ruské hranice no a ficov minister obrany zasa vybudoval zo Slovenska jeden z najväčších zbrojárskych komplexov v Európe, ktorý deň čo deň zásobuje ostrou muníciou brániacu sa Ukrajinu.
To z nevôľou zaregistrovali aj v samotnom Rusko, ktoré si hľadá ďalšie ciele svojej agresie, čo podpredseda SMERu a jeho šedá eminencia považuje za legitímne no a podľa nemeckých médií sa zo Slovenska postupne stala akási materská základňa ruských diverných operácií namierených proti Európe.
Pred slovenskou verejnosťou sa tak otvárajú základné otázky o našej suverenite, bezpečnostných garanciách, ale najmä o tom - kto vlastne sme a čo - ako spoločnosť, naozaj chceme a za čím si budeme stáť, ak príde k najhoršiemu a budeme sa musieť za svoje slová i hodnoty aj reálne postaviť.
Sme teda národom plebejským, ktorý nemal kráľov ani feudálov, tak ako o tom písal Vladimír Mináč alebo nie sme malým národom, pretože máme srdce, duchovný potenciál a vieme za svoju slobodu zabojovať, tak ako to deklaroval Milan Rastislav Štefánik? Sme dedičmi SNP, Gabčíka a štefánikových légií alebo je v nás kus Tisa, normalizácie i Felvidéku? Zlomila nás sovietska okupácia v roku 1968 alebo sme ju odčinili zamatom Novembra 89?
Tak, kto sme ako národ i spoločnosť a kde je naša vlasť? No a nakoľko je dnes naša spoločnosť odolná voči krízam i existenčným hrozbám a ak nie je, tak prečo?
Bez obalu, tentoraz s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Bez obalu s Braňom Dobšinským, pekný deň a pokoj v duši.
Pranie špinavých peňazí cez slovenské závlahy? Šéf NKÚ varuje pred “arabskými” investormi
Hľadá sa spôsob, ako peniaze uniknuté do zahraničia dostať späť na Slovensko? To je otázka, ktorú si pri vládnom zámere obnoviť zanedbaný systém poľnohospodárskych závlah kladie šéf NKÚ. Plán stámiliónových PPP …
Notas del episodio
Hľadá sa spôsob, ako peniaze uniknuté do zahraničia dostať späť na Slovensko? To je otázka, ktorú si pri vládnom zámere obnoviť zanedbaný systém poľnohospodárskych závlah kladie šéf NKÚ. Plán stámiliónových PPP projektov s arabskými investormi považuje Ľubomír Andrassy za netransparentný a podozrivý. V hre môže byť aj snaha vytvoriť model na legalizáciu špinavých peňazí.
“Ak sa pozrieme kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu - a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto tu hľadá spôsob ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,” i v takomto svetle vníma zámer vlády obnoviť schátralú infraštruktúru našich poľnohospodárskych závlah predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Kompletná rekonštrukcia dlhé roky zanedbávanej a prakticky úplne schátralej hydromelioračnej infraštruktúry si môže vyžiadať až pol miliardy eur no a keďže náš štát na to nemá, v hre sa nečakane objavili potenciálny investori zo Spojených arabských emirátov s ktorými rokoval už aj sám premiér Robert Fico. Opozícia varuje pred hrozbou “privatizácie vody” ako aj bezpečnostnými rizikami, minister pôdohospodárstva však kritiku odbíja ako lži a zbytočne strašenie.
O čo teda ide v tejto stámiliónovej hre s našou kritickou infraštruktúrou, ktorá zabezpečuje základné fungovanie nášho štátu a prečo sa to všetko deje tak netransparentne a bez snahy riešiť si to vo vlastnej réžií? Alebo má vari táto hra už celkom iného režiséra aj celkom iný než verejnoprospešný cieľ? A môže ísť o sofistikovaný spôsob ako legalizovať peniaze s nie celkom legitímnym či dokonca nelegálnym pôvodom, tak ako to naznačuje šéf NKÚ?
Téma pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. No a reč bude aj o tom, či na svojich slovách o eurofondových mafiách ovládajúcich naše poľnodotácie z Bruselu trvá a to i po mimoriadne ostrej kritike ministra pôdohospodárstva a či sa nezľakol varovaní z úst Tibora Gašpara.
Bez obalu s Braňom Dobšinským. Dnes s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
Ráno nahlas: Krajinu paralyzujú aj zamlčané traumy. Barborák a Dobšinský o tom, čo ich naučili dve desaťročia novinárčiny
Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými …
Notas del episodio
Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými hosťami. Tento formát však dnešným dňom končí.
V záverečnom vydaní sme preto mikrofóny otočili a rozprávame sa s dvomi mužmi, ktorí stáli pri zrode tohto podcastu. Hoci oveľa radšej otázky kladú, než na ne odpovedajú, tentoraz sa sami ocitli v koži respondentov. Čo všetko ich novinárska práca naučila, v čom spočíva tajomstvo dobrého rozhovoru a kedy im príbehy cudzích ľudí pomohli vyrovnať sa s ich vlastnou realitou?
Braňo Dobšinský otvorene hovorí o tom, či mu chýbajú nekompromisné debaty s politikmi, prečo ho fascinujú skryté osudy zdanlivo obyčajných ľudí a prečo odmieta nebezpečnú apatiu spoločnosti. Jaroslav Barborák zasa poodhaľuje, čo pre jeho život znamená viera, prečo sa programovo venuje náboženským témam a z akého dôvodu nevidí žiaden rozpor medzi životom úprimného katolíka a podporou queer ľudí.
Vypočujte si posledná Ráno Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.
Trump je režisérom reality show. Irán je pre USA veľká porážka, hovorí Dalibor Roháč
Ďalšia zahraničnopolitická avantúra amerického prezidenta možno bude Kuba, hovorí Dalibor Roháč, ktorý strávil dlhé roky medzi americkými republikánmi. Čo sa deje v republikánskej strane a ako môže vyzerať …
Notas del episodio
Ďalšia zahraničnopolitická avantúra amerického prezidenta možno bude Kuba, hovorí Dalibor Roháč, ktorý strávil dlhé roky medzi americkými republikánmi. Čo sa deje v republikánskej strane a ako môže vyzerať Trumpov nástupca? Američanov najviac trápi ekonomika, a práve v nej Trump nesplnil svoje sľuby.
Podľa Dalibora Roháča by malo Moldavsko vstúpiť do EÚ skôr ako Ukrajina, a to aj napriek tomu, že časť Moldavska je okupovaná ruskou armádou.
Nahrával Peter Hanák.
Sme preťažení a vydesení, ale sme predsa vaše deti - tak to riešte. Čo naozaj trápi naše deti?
Žijú pod brutálnym tlakom sociálnych sietí a štát - v ktorom žijú, sa im smeje priamo do tváre. Nálepkujeme ich ako “snehové vločky,” ale oni - zoči voči pandémií internetovej osamelosti, zápasia iba a len o …
Notas del episodio
Žijú pod brutálnym tlakom sociálnych sietí a štát - v ktorom žijú, sa im smeje priamo do tváre. Nálepkujeme ich ako “snehové vločky,” ale oni - zoči voči pandémií internetovej osamelosti, zápasia iba a len o ľudské uznanie. Naše deti, generácia, ktorá sa ocitla v prvej línii hybridnej vojny a v krajine povestného Potemkina. Ako vidí ich problémy víťazka celoslovenského kola Ligy kritického myslenia gymnazistka Petra Bujňáková?
Dnešný svet je doslova zahltený informáciami, algoritmami, ktoré nimi manipulujú ako aj permanentným tlakom na výkon i okamžité rozhodnutia. Zatiaľ čo sa však slovenské školstvo ešte stále príliš spolieha na memorovanie encyklopedických vedomostí a preferuje uniformný prístup, svet vonku čoraz viac vyžaduje flexibilitu, prácu s dátami ako i odolnosť voči záplave dezinformácií. Navyše, mladá generácia čelí epidémií úzkostí, depresií a pociťuje to, čomu šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro hovorí “Nevypočutosť.”
Faktom je, že Slovensko už roky krváca v takzvanom Úniku mozgov keď našu krajinu opúšťajú tie najlepšie a najšikovnejšie mladé talenty. Čo teda mladým ľuďom v našich školách najviac chýba, prečo štát stráca dôveru generácie, ktorá má raz túto krajinu viesť a ako sa kriticky zorientovať vo vesmíre informácií, ktoré nás deň čo deň zaplavujú? Témy pre aktuálnu víťazku Ligy kritického myslenia a študentku žilinského Gymnázia Varšavská cesta Petru Bujňákovú.
Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
Prvý týždeň chcel ujsť: Misionár Peter Fillo o ľuďoch, ktorých domovom je smetisko
“Najväčší šok prišiel, keď som videl extrémne chudobných ľudí, ktorí spali na ulici alebo žili na smetisku. Živia sa výlučne triedením odpadu, je to ich jediný zdroj príjmu. Prvý týždeň som si myslel, že to tam …
Notas del episodio
“Najväčší šok prišiel, keď som videl extrémne chudobných ľudí, ktorí spali na ulici alebo žili na smetisku. Živia sa výlučne triedením odpadu, je to ich jediný zdroj príjmu. Prvý týždeň som si myslel, že to tam ani nevydržím”, rozpráva Peter Fillo, slovenský misionár, ktorý už desaťročie pôsobí na Filipínach.
“Dôchodkom sú pre nich deti”, opisuje silu rodiny. Poukazuje pritom na kontrast – bežní farmári či rybári nemajú žiadne sociálne poistenie, a tak sa v starobe alebo v chorobe musia plne spoliehať na silu a solidaritu širokej rodiny.
Krajina ostrých kontrastov. Na jednej strane až rozprávkové pláže, ryžové polia, ale aj moderné univerzity a technologické kampusy, na druhej aj život, ktorý sa celý odvíja na smetisku.
Filipíny.
Vyše 7 500 ostrovov, 114 miliónov obyvateľov, 19 jazykov a nespočet nárečí. A kresťanská majorita tam nažíva aj s moslimskou menšinou.
Už desaťročie tam pôsobí ako misionár slovenský verbista Peter Fillo. Pôvodne počítačový inžinier sa tam už ako kňaz vrátil opäť k počítačom, ktoré popri pastorácii vyučuje aj na univerzite.
Hovorí, že škola nemusí byť len miestom vzdelávania, ale aj priestorom uzdravenia vzťahov a hľadania zmyslu.
Čo ho Filipíny naučili o živote či o spoločnosti a človeku v nej?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Fico už nemá Slovensku čo ponúknuť. Sám SMER sa stal oligarchiou, tvrdí Boris Zala
Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne …
Notas del episodio
Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?
Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.
V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.
Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.
Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.
Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k "našim ľuďom". Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.
Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?
Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hormuz je nová zbraň? Kto skutočne vyhral v iránskej kríze - s Tomášom Nagyom
„Je to emblematický príklad toho, ako sa to robiť nemá. História bude túto konkrétnu dohodu a vôbec ostatné mesiace vnímať skôr v negatívnych intenciách“ - Tomáš Nagy, analytik Globscecu hodnotí memorandum o …
Notas del episodio
„Je to emblematický príklad toho, ako sa to robiť nemá. História bude túto konkrétnu dohodu a vôbec ostatné mesiace vnímať skôr v negatívnych intenciách“ - Tomáš Nagy, analytik Globscecu hodnotí memorandum o ukočení vojny medzi USA a Iránom.
Ešte pred niekoľkými týždňami sa hovorilo o tom, či konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom neprerastie do otvorenej regionálnej vojny. Dnes je na stole memorandum, ktoré sľubuje ukončenie bojov, otvorenie Hormuzského prielivu, zrušenie sankcií a návrat Iránu do medzinárodnej ekonomiky.
Kritici však tvrdia, že Teherán za tieto ústupky neponúka nič, čo by zásadne menilo jeho vojenské alebo jadrové schopnosti. Je teda už podpísaná dohoda diplomatickým úspechom Washingtonu, alebo skôr dôkazom, že Irán vyšiel z konfliktu silnejší, než sa očakávalo?
Kto vlastne vyhral – USA alebo Irán?
Téma pre analytika GLOBSECu Tomáša Nagya.
Pripravil Jaroslav Barborák.
F. Mikloško: Zlo malo byť pomenované. V eufórii slobody sme nechali sadistov na pokoji.
Strážca pamäti národa, zástanca informovanej spoločnosti a človek hodnôt. Pred dvadsiatimi rokmi tragicky zahynul Ján Langoš – muž, ktorého meno sa spája s disentom, slobodou a odhaľovaním pravdy o totalitných …
Notas del episodio
Strážca pamäti národa, zástanca informovanej spoločnosti a človek hodnôt. Pred dvadsiatimi rokmi tragicky zahynul Ján Langoš – muž, ktorého meno sa spája s disentom, slobodou a odhaľovaním pravdy o totalitných režimoch. V auguste by sa dožil osemdesiatich rokov. Bol ministrom vnútra po Novembri 1989, autorom myšlienky Ústavu pamäti národa a jedným z politikov, ktorí verili, že demokracia potrebuje pamäť.
Jeho životným krédom bolo, že bez poznania pravdy o minulosti nemožno budovať slobodnú budúcnosť.
Na jeho osobnosť, prácu aj odkaz sa pozrieme s jeho priateľom a politickým súputníkom Františkom Mikloškom.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
13. dôchodky musíme zrušiť! Ak nezmeníme politiku, Gréckej ceste sa nevyhneme. Tvrdí Rastislav Machunka
Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie …
Notas del episodio
Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”
Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.
Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.
Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”
Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
Smer pripomína monarchiu, štátne peniaze končia v rodine, tvrdí politológ Štefančík
„Minister Kaliňák to volá transformácia alebo transformovanie peňazí. No ja si pamätám, že svojho času sa to volalo napríklad tunelovanie“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Uvažujem, či náhodou nie sme v …
Notas del episodio
„Minister Kaliňák to volá transformácia alebo transformovanie peňazí. No ja si pamätám, že svojho času sa to volalo napríklad tunelovanie“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Uvažujem, či náhodou nie sme v období transformácie režimu z liberálnej demokracie na iliberálnu, respektíve defektnú demokraciu. Tá síce predpokladá voľby, ale chýba im prívlastok slobodné a férové“, dopĺňa.
Perióda transformácie. Krajina sa v nej ocitla po tom, ako sa vládny Smer snaží vyviniť z kauzy štedrých odmien pre premiérovho syna z peňazí, ktoré do straníckej centrály natiekli aj zo štátnej kasy. Slovníkom ministra Kaliňáka prešli tak „transformáciou“.
A ak bol doteraz pod premiérovým tlakom opozičný líder, kauzou „transformácie“ dostáva Michal Šimečka a jeho strana pod tlak premiéra a jeho ľudí. Transformoval ich tak do obrannej polohy. A na premiéra neváhal vytiahnuť ešte aj ženy jeho doterajšieho života.
Krajina je tak už týždne konfrontovaná témami papalášizmu na trovy štátu, ktorými sa častujú najsilnejšie strany. Témami „premiérovho syna“ vs „grantovej aristokracie“.
Medzitým sa z auly špecializovaného trestného súdu, kde zaznieva obžaloba v kauze Očistec – a teda policajnej hydry v područí oligarchu podľa vyšetrovacej verzie - ozývajú vety typu „nevinný“, či v parlamente pokusy o odvolávanie ministrov alebo parlamentných podpredsedov. A čaká sa na osud veľvyslaneckého postu na Cypre pre poslanca Radačovského.
A za obzorom sú už aj jesenné komunálne a krajské voľby.
Mení sa slovenská politika na permanentnú kampaň káuz?
Na Slovensko týchto hodín sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.
Pripravil Jaroslav Barborák.
Divoké 90tky? Detské choroby kapitalizmu, museli sme si tým prejsť, tvrdí Igor Rattaj.
Masívne tunelovanie bánk či divoká Mečiarovská privatizácia. A najmä, absencia práva. I tak vyzerali 90. roky na Slovensku. To boli detské roky kapitalizmu. To, čo tu dialo, sa dialo všade vo svete - neraz v …
Notas del episodio
Masívne tunelovanie bánk či divoká Mečiarovská privatizácia. A najmä, absencia práva. I tak vyzerali 90. roky na Slovensku. To boli detské roky kapitalizmu. To, čo tu dialo, sa dialo všade vo svete - neraz v oveľa horšej podobe, tvrdí Igor Rattaj. Museli sme si tým prejsť, dodáva. Prečo je vládna Zonácia Tatier podľa neho prospešná a v čom Slovensko trápi závisť? Odpovie šéf TMR Igor Rattaj.
Zonácia Tatier je dobrým kompromisom medzi cestovným ruchom a ochranou prírody. Predaj do Číny je haluz. TMR sa nič predávať nechystá, tvrdí v Ráno Nahlas šéf Tatry mountain resorts Igor Rattaj. Podľa neho je našim kľúčovým problémom Závisť. Voči úspešným a bohatým a i preto sme sa ocitli v slepej uličke. S tými starými to už nepostavime nikam. To bude len boj o voliča-dôchodcu - a skanzen. Problém bude, keď nám budú mladí ľudia odchádzať do zahraničia. Závisť je najmä u starších, mladí ju takmer necítia, tvrdí šéf TMR.
Dlho očakávaná zonácia Tatier opäť narazila, tentoraz nohu do dverí vložila koaličná SNS. Tá obvinila vlastného ministra zo svojvôle a presadzovaniu záujmov oligarchov, ktorí by mohli mať zo schválenej podoby zonácie majetkový či podnikateľský prospech.
Faktom je, že spor o budúcu podobu Tatier naplno obnažil zásadný konflikt medzi ochranou prírody a národného dedičstva na strane jednej a masovým turizmom a developerským biznisom na strane druhej.
Proces je pritom sprevádzaný množstvom netransparentnosti a naráža i na masívnu kritiku mnohých vedcov, ochranárov, ale aj miestnych obyvateľov.
Kto bude napokon zo schválených pravidiel profitovať a podarí sa udržať pri živote náš národné prírodný klenot ako aj jeho vzácne biotopy? Alebo naopak, otvoria sa dvere ďalším zjazdovkám, masívnemu umelému zasnežovaniu a presadzovania záujmov developerov? Kde presne končí legitímny zisk a kde začína skutočná zodpovednosti voči národnému dedičstvu?
Ako to vidí jeden z kľúčových tatranských developerov, ktorí pred rokmi chcel Rakušanov učiť ako sa robí turistický biznis?
No a o čom boli divoké 90. roky plné skrachovaných podnikateľských plánov postavených na vode, vytunelovaných fondov i bánk, hladových dolín, v ktorých prácu strácali celé generácie, ale aj úplnej straty vlády práva, absentujúcich zákonov a rozrastajúcej sa moci mafie prerastenej so štátom?
V Ráne Nahlas na to odpovie šéf TMR - teda Tatry Mountain Resorts, Igor Rattaj. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Chýba nám odvaha, lipneme na tom, čo poznáme, tvrdí Martin Venhart. Čo nám ponúka vízia SAV?
Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc …
Notas del episodio
Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAV
Špičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.
Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.
Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.
Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
Sporné trafiky ako odmena za zlyhanie. Aj diplomaciu priviedli k úpadku, tvrdí M. Wlachovský
„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia” …
Notas del episodio
„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.
Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.
Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.
Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.
Pripravil Jaroslav Barborák.
Zarábajú na hneve, rozkladajú pravdu, likvidujú demokraciu. To sú sociálne siete. Prečo ich treba zničiť? Odpovie Samo Marec
Nivočia empatiu, deštruujú civilizáciu a unášajú spoločnosť do pekla nekonečného hejtu a polarizácie. Sociálne siete sa stali netvorom, ktorý vytvoril prepojenia takmer absolútnej - a pritom nikým …
Notas del episodio
Nivočia empatiu, deštruujú civilizáciu a unášajú spoločnosť do pekla nekonečného hejtu a polarizácie. Sociálne siete sa stali netvorom, ktorý vytvoril prepojenia takmer absolútnej - a pritom nikým nekontrolovanej, moci s politickými záujmami tých, ktorí z tejto techno-oligarchie parazitujú. Ako rozťať tento bludný kruh a prečo sa stali sociálne siete hrozbou pre prežitie demokracie? Téma pre autora knihy “Sociálne siete musia byť zničené” Sama Marca.
Ubližujú nám ako ľuďom, likvidujú duševné zdravie našich vlastných detí a ako bonus k tomu, ešte i úspešne rozkladajú demokraciu a - k doteraz nepredstaviteľnej moci, privádzajú všemožných sociopatov. Sociálne siete - pôvodne komunikačný a vzdelávací nástroj, ktorý sa však zmenil na hydru a hlavný motor extrémnej polarizácie celej globálnej spoločnosti, navyše to všetko sa deje mimo akejkoľvek kontroly, zodpovednosti či aspoň transparentnosti.
Ako sa nám to vôbec mohlo stať, čo sa to vlastne deje a ako to funguje, prečo sa sociálne siete stali tak zásadným hráčom a najmä, čo s tým vieme ešte urobiť aby sme si ich osedlali?
Nová kniha Sama Marca s názvom Sociálne siete musia byť zničené volá po zásadnom zúčtovaní s prakticky neregulovanou mocou sociálnych sietí, ale nastavuje zrkadlo i pasci závislosti nás samých. Veď napokon, povedzme si to spolu s autorom. “Predstavme si ako nám jedného dňa naše deti položia otázku: Veď vy ste to všetko vedeli, tak prečo ste nič neurobili?”
“Sociálne siete majú obrovskú, prakticky neobmedzenú a nikým nekontrolovanú moc nad informáciami, a teda aj spoločenským dianím. Túto nesmiernu moc aktívne používajú na ovplyvňovanie politických procesov a volebných výsledkov, varuje Samo Marec. Ako zlomiť tento začarovaný kruh nepredstaviteľne obrovskej finančnej sily a politickej moci? Sociálne siete zásadne ohrozujú podstatu demokracie. Ich regulácia je kľúčovou výzvou tejto doby, tvrdí Samo Marec
Sledujete Ráno Nahlas, so spisovateľom a publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
Ľudská slabosť nie je softvérová chyba. Pápež Lev XIV. stavia ľudskosť nad AI (videopodcast)
“Encyklika hovorí o integrálnom, teda celostnom rozvoji človeka. Umelá inteligencia vytvára modlu výkonu a účinnosti. Ľudia, ktorí nespĺňajú kritériá efektivity, môžu byť považovaní len za štatistickú chybu …
Notas del episodio
“Encyklika hovorí o integrálnom, teda celostnom rozvoji človeka. Umelá inteligencia vytvára modlu výkonu a účinnosti. Ľudia, ktorí nespĺňajú kritériá efektivity, môžu byť považovaní len za štatistickú chybu, ktorú treba eliminovať”, hovorí teológ Juraj Vittek. “Technológia sa tak nestáva pomocníkom, ale diktátorom. Otázka nestojí tak, či technológiu chceme alebo nie. Otázka je, či bude technológia slúžiť rozvoju ľudskosti, alebo po nej bude šliapať”, dodáva.
Po priemyselnej revolúcii a dôstojnosti robotníkov a ich práce prichádza reakcia na revolúciu, ktorú prináša umelá inteligencia. Na mušku si ju zobral pápež Lev XIV. vo svojej novej encyklike. Ak tá prvá z konca 19. storočia reagovala na svet parných strojov, tovární a položenia robotníckych más, tá aktuálna spred pár dní reflektuje svet algoritmov, dát a umelej inteligencie.
Ak sa Lev XIII. pred 135 rokmi postavil na stranu človeka a jeho dôstojnosti vo svete tovární a kapitálu, jeho menovec Lev XIV. analyzuje dopady raketového nástupu AI, ktorá mení spôsoby, ako pracujeme, komunikujeme a ovplyvňuje aj rozhodovanie človeka.
„Diktát rýchlosti“ ako nové otroctvo či ľudské limity ako obyčajná softvérová chyba, ktorú treba odstrániť.
Sme ešte pánmi technológií či súčiastkami v rukách neviditeľných algoritmov v rukách ich tvorcov a správcov? Kde v tom má miesto „civilizácia lásky“, o ktorej hovorí pápež Lev?
Téma pre teológa a publicistu Juraja Vitteka.
Pripravil Jaroslav Barborák.
Na Gréckej ceste už sme: Odsúdení na roky utrpenia a úpadku. Musíme schudobnieť. Tvrdí analytik Bošňák
Toto je grécka cesta. Investori neprichádzajú, šikovné mozgy odchádzajú a premiér nevidí realitu. No a nie je tu ani kritická masa voličov, ktorí si uvedomujú zúfalý stav, v ktorom sa nachádzame, tvrdí analytik …
Notas del episodio
Toto je grécka cesta. Investori neprichádzajú, šikovné mozgy odchádzajú a premiér nevidí realitu. No a nie je tu ani kritická masa voličov, ktorí si uvedomujú zúfalý stav, v ktorom sa nachádzame, tvrdí analytik Ivan Bošňák. Budeme musieť schudobnieť, pretože dnes sa máme relatívne veľmi dobre, dodáva. Ako upratať rozšafný sociálny i dôchodkový systém a ako naštartovať ekonomiku? A prečo “grécka cesta” voličom nevadí a zvykli si na tzv. “nárokovú mentalitu,” kde žijeme na úkor našich vnukov?
Slovensko sa neodvratne vydalo na grécku cestu, my na nej už prakticky sme. Svedčí o tom rastúci štátny dlh ako aj nárast, varuje analytik Ivan Bošňák z Dát bez pátosu. Vláda podľa neho stratila kontakt s realitou, cenou však bude tvrdý pád životnej úrovne nás všetkých. Prečo vláda nedokáže skrotiť verejné financie a osekať neúmerné vládne výdavky? No a prečo “grécka cesta” väčšine voličov prakticky nevadí a zvykli si na tzv. “nárokovú mentalitu” kde si žijeme na dlh, ktorý budú splácať ešte aj deti našich detí?
Vláda hádže konsolidačný uterák do ringu a fakticky rezignovala na tak prepotrebné ozdravenie verejných financií. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hrozí, že dlh krajiny vystrelí na rekordné miliardy so stúpajúcimi úrokmi za splátky dlhov, vláda však necháva štátnu kasu krvácať kvôli stámiliónovým výpadkom na daniach či neschopnosti skrotiť rozbujnelé vládne výdavky.
Občanov i podnikateľov dusia neustále sa zvyšujúce dane i odvody, ekonomika uviazla na plytčine no štát míňa ako keby vyhral lotériu a minister financií sa stáva štatistom hroziacej gréckej cesty, pred ktorou už varuje aj naša Centrálna banka. Vláda vo svojej správe prvýkrát nezverejnila fiškálny výhľad a nie je jasne ukázaná veľkosť opatrení potrebných na dosiahnutie nových cieľov, čo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť znižuje predvídateľnosť politiky. Chýbajúca stratégia a odkladanie bolestivých rezov pritom len zvyšujú riziko, že budúca daň za dnešný populizmus bude pre životnú úroveň väčšiny z nás až grécky drastická.
Stáva sa Slovensko svedkom naplnenia Ficovho proroctva: “Keď do pekla, tak na peknom bielom koni?” A čo to pre nás - naše penzie, služby štátu, ktoré využívame ako akúsi samozrejmosť či životnú úroveň - ako takú, bude znamenať? Témy pre analytika Ivana Bošňáka a jeho Dáta bez pátosu. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ficov sociálny štát sa úplne vyčerpal, jeho vláda trestá už i deti chudobných, tvrdí šéfka odborárov
Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných …
Notas del episodio
Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom?
Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.
Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.
Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.
Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.
Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?
Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?
Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?
Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vazal Pekingu? Ako môže Čína donútiť Putina k rokovaniam. S generálom Mackom
„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet …
Notas del episodio
„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.
Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.
Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.
Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.
Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák
Aquí están los 40 episodios más recientes de 1.448. Los anteriores están en el feed del podcast.
Podcasts similares
Más podcasts de Noticias
¿Es tu podcast?
Confírmalo con una entrada en tu feed: aquí recibes un código, lo añades como podcast:txt en el canal de tu feed y nosotros lo comprobamos. Después tu podcast aparecerá como «verificado» en SoundNode.