Pozdrav „Na stráž!“ dal hodiť do koša

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 

„Pán riaditeľ, upozorňujem Vás, aby ste žiadne novoty do školy nezavádzal, tu žiadnych Tisov nepotrebujeme! Bustu pána prezidenta Masaryka mi opatrujte ako oči v hlave, aby sa mi jej nič nestalo. Keď by ste mojej rady nepočúvli, môžete očakávať druhú vzburu v obci.“ Takto sa vážený občan Starej Turej Ján Nepomuk Wallo v auguste roku 1939 oboril na riaditeľa meštianskej školy, keď prišlo nariadenie o výmene štátnej symboliky.

V podmienkach nastupujúceho totalitného režimu sa to môže zdať trúfalé, to by ste však museli poznať tohto staroturianskeho rodáka. Ján Nepomuk Wallo bol tvrdošijnej a nepoddajnej povahy, čo dokazoval zas a znova. Na 14. marca 1940 si vyvesil na strechu svojho domu československú zástavu, dostal pokutu 150 korún. Keď gardisti umiestnili do výkladu Staroturanského úverného spolku, ktorému predsedal, nápis „Náš pozdrav je Na stráž!“, dal ho hodiť do koša. A keď mu na dom miestni ľudáci umiestnili ceduľu „Biely žid“, dal si ju zarámovať a zaskliť tak, že sa na to chodili pozerať návštevy zo širokého okolia.

Ako už poznať, Ján Nepomuk Wallo bol presvedčený demokrat a lojálny stúpenec československej myšlienky. Jeho osobnosť však nie je možné zredukovať len na prejavy odporu počas trvania vojnového slovenského štátu. Bol predovšetkým nesmierne podnikavým a aktívnym občanom, ktorého meno tak trochu neprávom zapadlo v súkolí veľkých dejín. Po otcovi prevzal podnik na výboru bryndze, do verejného života sa usiloval vstúpiť už pred rokom 1914 a počas prvej republiky sa výrazne angažoval v samospráve – zaslúžil sa o vznik miestnej meštianskej školy, výstavbu železnice či zriadenie úverového spolku. Nesporne tak u Staroturanov požíval autoritu, a preto ľudákom ležal v žalúdku.

Servítky si však pred ústa nebral ani po roku 1948 a o komunistoch sa vyjadroval ako o „neznabohoch najvyššieho druhu“ a „vyvrheľoch ľudstva“ a bolo vlastne šťastím, že sa ho represie z 50. rokov nakoniec nedotkli. Dnes o tomto tvrdohlavom statočnom mužovi vieme viac aj vďaka nedávno vydanej knihe s titulom Ľudový demokrat v „ľudovej demokracii“, ktorá jednak mapuje jeho život a zároveň súborne prináša jeho vlastné spomienky. Jaro Valent sa rozpráva s jej autorom, historikom Jurajom Krištofíkom z Ústavu pamäti národa.

Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora,

fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu.

Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

See omnystudio.com/listener for privacy information.