Divadelný Chlebíček

Nezávislé divadlá tvoria aj pre deti a mladých ľudí. Pre stratu finančnej podpory však museli svoju tvorbu obmedziť. Čo to znamená pre budúcnosť divadla?

Hosťom najnovšej epizódy podcastu Divadelný chlebíček je divadelný režisér Šimon Spišák, ktorý pôsobí na Slovensku aj v Česku.

S moderátorom Maxom Sobekom sa rozprávajú o vyrastaní v divadelnej rodine, štúdiu v Prahe, vzniku nitrianskeho Nového divadla aj o tom, prečo je dôležité otvárať náročné spoločenské témy aj v tvorbe pre deti. Venujú sa tiež aktuálnej situácii nezávislých divadiel, ich financovaniu, budúcnosti divadla pre mladého diváka či spolupráci s Divadlom z Pasáže, ktoré pracuje s hercami a herečkami s mentálnym znevýhodnením.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Fondu LITA.

Prečo sa aj napriek úspešnej filmovej a televíznej kariére stále vracia k nezávislému divadlu?

Poznáme ju z filmov, seriálov aj televíznych obrazoviek, no divadlo má v jej živote nezastupiteľné miesto. V šiestej epizóde Divadelného chlebíčka sa herečka Gabriela Marcinková s moderátorom Maxom Sobekom vracia k svojim hereckým začiatkom, medzinárodným filmovým skúsenostiam aj k zrodu Prešovského národného divadla. Otvorene hovorí o vlastnej neistote, potrebe byť vždy dokonale pripravená, dlhoročnej spolupráci s režisérkou Júliou Rázusovou, ale aj o tom, prečo je pre ňu divadlo priestorom, kde sa nebojí odhaľovať ani tie najosobnejšie stránky svojho života.

Rozprávame sa aj o oceňovanej inscenácii Outcast, jej návrate na divadelné javisko a pripravovanej premiére s nezávislým divadelným zoskupením Slzy Janka Borodáča.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Fondu LITA.

Ako sa hľadá spoločný jazyk medzi divadlom a hudbou?

V piatej epizóde Divadelného chlebíčka privítal Max Sobek režisérku a autorku Alžbetu Vrzgulu a hudobníka Martina Krajčíra, známeho aj pod pseudonymom Isobutane, ktorí spolupracujú v rámci nezávislého divadelného zoskupenia Uhol_92.

Rozprávali sa o jeho vzniku, spoločnej tvorbe, hľadaní inšpirácie aj o rozdielnych pohľadoch na spoločenskú angažovanosť umenia. Neobišli ani spoluprácu s kamennými divadlami, úlohu hudby v inscenáciách a zamysleli sa tiež nad tým, či sa dá tvorivá práca vôbec oddeliť od osobného života.

A prišla reč aj na šťastie. Prečo je dôležité dovoliť si ho prežívať aj v komplikovanej dobe?

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Fondu LITA.

Čo sa stane, keď sa vlastné zážitky, vzťahy a neistoty stanú materiálom pre divadlo?

Hostkou štvrtej epizódy Divadelného chlebíčka je herečka, režisérka a autorka Lýdia Ondrušová z Divadla NUDE. S Maxom Sobekom sa rozprávajú o jej ceste od bábkoherectva k autorskej tvorbe, o začiatkoch nezávislého divadla aj o tom, prečo sa v NUDE neboja prinášať na javisko osobné a intímne témy.

Ako funguje divadlo bez stáleho priestoru a stabilného financovania? Prečo má zmysel hrať aj pre pár desiatok divákov? A ako je možné, že inscenácia Samson žije už viac ako desať rokov a s každou reprízou sa mení spolu so svojimi autorkami?

O náhodách, ktoré ovplyvnili jej divadelnú cestu, o hľadaní svojho miesta po škole aj o tom, prečo si napokon založila vlastné divadlo, hovorí v novej epizóde Divadelného chlebíčka.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Fondu LITA.

S Braňom sa rozprávame o jeho trochu netradičnej ceste k herectvu, ale najmä o dlhoročnom pôsobení v Divadle Stoka a spolupráci s Blahom Uhlárom. O tom, ako Stoka tvorila, prečo bola pre slovenské nezávislé divadlo taká dôležitá a čo z jej spôsobu práce zostáva živé aj po Uhlárovom odchode.

Otvorili sme aj tému fungovania nezávislého divadla bez stabilného priestoru a peňazí, vzniku Inštitútu Blaha Uhlára či otázku, ako pokračovať v odkaze výraznej osobnosti bez toho, aby ju človek iba napodobňoval.

Braňo zároveň pôsobí v Divadle Jána Palárika v Trnave, hosťuje v ďalších divadlách a má skúsenosti aj s televíznou tvorbou. Rozprávame sa preto aj o tom, čo mu prinášajú jednotlivé podoby hereckej práce, ako sa od seba líši autorská tvorba a klasické interpretačné divadlo a prečo sa stále vracia aj k projektom, za ktoré niekedy nedostane zaplatené.

Rozhovor o radosti z herectva, slobode nezávislej tvorby, podmienkach, v ktorých na Slovensku vzniká divadlo, aj o tom, prečo sa pri divadle nie vždy všetko dá prepočítať na peniaze.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Nadácie Tatra banky a Fondu LITA.

Hostkou druhej epizódy podcastu Divadelný chlebíček je herečka a hlasová pedagogička Lenka Barilíková.

V rozhovore sa rozprávame o jej ceste z kamenných divadiel na voľnú nohu, o rozhodnutí opustiť stály angažmán a vyberať si projekty podľa ľudí, tém a zmyslu, ktorý v nich vidí.

Epizóda otvára aj rozdiely medzi fungovaním kamenného a nezávislého divadla, podmienky, v ktorých nezávislá kultúra vzniká, otázku jej podpory či význam divadla v regiónoch. Lenka približuje aj svoju prácu s hlasom a vysvetľuje, prečo sú pre ňu pri tvorbe dôležité nielen výsledok a téma, ale najmä ľudia, s ktorými divadlo vzniká.

Rozhovor o radosti z hrania, slobode v tvorbe a o tom, prečo niekedy stojí za to vymeniť istotu za prácu, ktorá človeku dáva väčší zmysel.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Nadácie Tatra banky a Fondu LITA.

Hosťom prvej epizódy podcastu Divadelný chlebíček je herec, režisér, stand-up komik a principál Divadla DPM Šimon Ferstl.

So Šimonom sa rozprávame o tom, aké je viesť a budovať nezávislé divadlo a postupne okolo neho formovať komunitu. Aj o tom, čo všetko musí človek zvládať popri samotnej umeleckej tvorbe, keď za ním nestojí veľká inštitúcia, a akú zodpovednosť so sebou prináša vedenie vlastného divadla.

Otvorili sme aj tému peňazí, grantov a financovania nezávislej kultúry, neistoty, ktorá je prirodzenou súčasťou tejto práce, či večnej otázky, kde sa končí umenie a začína manažment. A, samozrejme, aj toho, prečo má napriek všetkým komplikáciám stále zmysel robiť divadlo po svojom.

Rozhovor o nezávislej kultúre bez romantizovania, o veciach, ktoré divák z hľadiska často nevidí, aj o tom, čo človeka motivuje napriek všetkému pokračovať ďalej.

Táto podcastová epizóda vznikla s podporou Nadácie Tatra banky a Fondu LITA.