Vtáčia akadémia
- Episodios
- 93
- Se publica
- cada mes
- Último episodio
- 7 Nov 2026
Sobre el podcast
Všetko, čo ste chceli vedieť o vtáctve, nájdete na jednom mieste.
Episodios 93
Fascinujúci úkaz na meteorologických radaroch: odborníci zachytili miliónové kŕdle vtákov počas migrácie
Ľahko ich rozoznajú od oblačnosti, pretože sa pohybujú veľmi rýchlo.Vedci skúmali potravu sokola ostrovného, ktorý má počas hniezdenia mimoriadne zaujímavé „menúčko“. Rybárika guamského ohrozoval nepôvodný had …
Notas del episodio
Ľahko ich rozoznajú od oblačnosti, pretože sa pohybujú veľmi rýchlo.Vedci skúmali potravu sokola ostrovného, ktorý má počas hniezdenia mimoriadne zaujímavé „menúčko“. Rybárika guamského ohrozoval nepôvodný had, nadšenci ale našli spôsob, ako ho zachrániť. Trvalo to 40 rokov. Šialený príbeh. Zobákorožec africký prišiel o kus zobáka a k slovu sa dostala 3D tlačiareň. Pomohla mu?Nielen tieto informácie sa dozviete v ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia. Ďuro Sabo si sadol s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.
100 rokov česko-slovenskej ornitológie: Všetko sa to začalo v pražskej hospode U Bumbrlíčka
Tento rok si pripomíname 100 výročie ornitológie v Česku aj na Slovensku. V tejto spomienkovej časti sa dozviete veľa zaujímavého, napríklad: kde je Ostrov kormoránov, koľko vtákov sa okrúžkovalo v 30.rokoch …
Notas del episodio
Tento rok si pripomíname 100 výročie ornitológie v Česku aj na Slovensku. V tejto spomienkovej časti sa dozviete veľa zaujímavého, napríklad: kde je Ostrov kormoránov, koľko vtákov sa okrúžkovalo v 30.rokoch minulého storočia, ako je možné, že na Sĺňave kedysi hniezdilo 50 tisíc čajok na troch hektároch, kde sú u nás Parížske močiare, ktoré už viac ako 200 rokov pomáhajú nie len vtákom. Prečo Ostrov orliaka morského zostal chráneným územím, aj keď u nás orliak roky nehniezdil, čo spôsobil gróf Pálfy, keď na Slovensko zavolal francúzskeho inžiniera, alebo, ako sa za tie roky zmenil systém sčítania vtáctva. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prichádzajú s informáciami z minulosti, ktoré sú funkčné dodnes a to je skvelé.
Prečo vtáky migrujú v noci?
Odborníci majú veľa indícií, prečo to vtáky robia, ale stále to skúmajú, pretože okolo tohto fenoménu je veľa neznámych. Dnes si povieme aj o tom, že lastovičky u nás zahniezdil druhý a možno aj tretí krát …
Notas del episodio
Odborníci majú veľa indícií, prečo to vtáky robia, ale stále to skúmajú, pretože okolo tohto fenoménu je veľa neznámych. Dnes si povieme aj o tom, že lastovičky u nás zahniezdil druhý a možno aj tretí krát, alebo prečo nie sú plamienky driemavé zo ZOO smutné, keď im na výcvik zoberú mláďatá. Povieme si či je v poriadku, keď mačky lovia vtáky, že v Česku našli výra rekordéra a spoznáme jednu z najväčších skládok na svete. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku v podcaste Vtáčia akadémia.
V Dubaji budujú luxusné ostrovy pre ľudí, v Poľsku pre vtáky
A vtáky tam budú mať skutočný luxus. Dnes si povieme, aj to, že Ďuro sa mýli a vtáky rozďobú ovocie z úplne iného dôvodu, ako si myslel, že bociany v Košeci mali vlastne šťastie, pretože to mohlo dopadnúť …
Notas del episodio
A vtáky tam budú mať skutočný luxus. Dnes si povieme, aj to, že Ďuro sa mýli a vtáky rozďobú ovocie z úplne iného dôvodu, ako si myslel, že bociany v Košeci mali vlastne šťastie, pretože to mohlo dopadnúť horšie, dnes spoznáme murárika červenokrídleho a v Paríži spievajú niektoré druhy vtákov na vyšších frekvenciách, ako niekde na francúzskom vidieku. Ak chcete vedieť prečo, dajte si vtáčkarskeho eléva Ďura Saba a Romana Slobodníka z Ochrany dravcov na Slovensku.
Prečo aj tento rok platí, že koľko dostupných hrabošov, tak toľko mláďat sokola červenonohého?
Na Novom Zélande chránia endemické vtáky pred vtáčou chrípkou tak, ako nikde inde na svete. V Škótsku majú nové, veľmi zvláštne, povolanie. Zamestnali tam prvého cára čajok. Čo vlastne bude robiť? Dnes si …
Notas del episodio
Na Novom Zélande chránia endemické vtáky pred vtáčou chrípkou tak, ako nikde inde na svete. V Škótsku majú nové, veľmi zvláštne, povolanie. Zamestnali tam prvého cára čajok. Čo vlastne bude robiť? Dnes si povieme prečo aj tento rok platí, že koľko dostupných hrabošov, tak toľko mláďat sokola červenonohého. Pripomenieme si, ako pomôcť v lete vtákom s vodou a predstavíme si ďubníka trojprstého. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa vás nevedia dočkať.
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK
Je takmer neviditeľný, vydáva hororový zvuk a je to nočný vták, doslova
Hlavný hrdina dnešnej časti je lelek lesný. Má malý zobák, véélikánske ústa a povery hovoria, že po nociach cicia kravské a kozie mlieko. Nie, nerobí to. Ale dozviete sa, prečo je lelek nočný predátor, prečo je …
Notas del episodio
Hlavný hrdina dnešnej časti je lelek lesný. Má malý zobák, véélikánske ústa a povery hovoria, že po nociach cicia kravské a kozie mlieko. Nie, nerobí to. Ale dozviete sa, prečo je lelek nočný predátor, prečo je ho na Slovensku málo, ako pomáha pri jeho pozorovaní termovízia, a prečo mu v budúcnosti môžeme ďakovať za záchranu lesov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov lelka ešte nevidel a tak Ďuro Sabo zavolal "lelkológovi" Richardovi Schnürmacherovi, doktorandovi na Katedre zoológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského a Výskumnej skupiny behaviorálnej ekológie a ekofyziológie na Univerzite v Antverpách.
Od Tatier k Dunaju bociany skúmajú
Hniezdna sezóna vrcholí. Okrem dravých vtákov sa Roman Slobodník venuje aj bocianom. V spolupráci s energetikmi obieha ich hniezda. A že je to drina! Okrem krúžkovania mláďat odstraňuje aj špagáty, ktoré by im …
Notas del episodio
Hniezdna sezóna vrcholí. Okrem dravých vtákov sa Roman Slobodník venuje aj bocianom. V spolupráci s energetikmi obieha ich hniezda. A že je to drina! Okrem krúžkovania mláďat odstraňuje aj špagáty, ktoré by im mohli ublížiť.
V dnešnej časti si viac porozprávame aj o kavkách a opíšeme vám úžasnú novinku, na ktorú prišli vedci skúmajúci, ako vtáky vnímajú zemský magnetizmus.
Juraj Sabo a Roman Slobodník sa stretli a nahrali nový diel podcastu Vtáčia akadémia od Ochrany dravcov na Slovensku.
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.#spolupraca #3DodESK
Postihnutý papagáj sa stal šéfom kŕdľa
Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka …
Notas del episodio
Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka kramerovho (alexandra malého), ktorého by sme vo voľnej prírode na Slovensku nechceli a dnes sme sa rozprávali aj o tom, koľko vážia vtáky. Aj pri tejto váhovej téme je veľa zaujímavostí. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodESK
Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave
Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme.Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá …
Notas del episodio
Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme.
Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá, takže všetko dobre dopadne.
Dnes si povieme koľko vtákov má v sebe olovo a prečo. Tie čísla vás určite prekvapia. Čo sa dialo na tohtoročnom "Big day", pohovoríme o labuti malej menom Galina, ktorá odborníkom dáva skvelé dáta o tom, ako a kde žijú labute. A na záver spoznáme sojku škriekavú.
Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro hovoril.
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodESK
Ktorý druh vám môže pomôcť v záhrade?
Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu.V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu …
Notas del episodio
Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu.
V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu vešania búdok na stromy, ale aj to, že jeden pár dravých vtákov loviacich hrabošov môže zachrániť ročne až jeden a pol tony obilia. Povieme si aj to, že odborníci už zrejme vedia, kde je problém s kukučkami, ktoré sa na Britských ostrovoch strácajú, a predstavíme si aj „obyčajného“ vtáka na Slovensku. Ďuro Sabo v debate s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodESK
Predstavte si, že by ste mali schopnosť zmenšiť si na istý čas telesný orgán. Ktorý by to bol?
Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli.Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú …
Notas del episodio
Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli.
Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú spevavce, a dnes spoznáme nového vtáka, ktorý sa volá penica fúzatá.
Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa rozprávali o veciach, nad ktorými často rozum stojí. Obrazne. :)
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácia E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodESK
Čáry, máry, príroda. Podľa výskumov dokáže približne 60 % vtákov vedome znížiť svoju telesnú teplotu
Keď pozorujeme vtáky, netrénujeme len oči, ale aj mozog. Netvrdíme to my, ale odborníci. Vtáčia chrípka sa nedávno objavila v Antarktíde aj v Španielsku. Čo to znamená pre bociany, ktoré práve prilietajú na …
Notas del episodio
Keď pozorujeme vtáky, netrénujeme len oči, ale aj mozog. Netvrdíme to my, ale odborníci. Vtáčia chrípka sa nedávno objavila v Antarktíde aj v Španielsku. Čo to znamená pre bociany, ktoré práve prilietajú na Slovensko a do okolia? Prečo vtákom škodí ropa na perí a ako sa jej môžu zbaviť? Českým vtákom roka sa stal bežný druh, ktorý sa v angličtine nazýva „blackcap“, teda čierna šiltovka. Vie, o ktorom druhu je reč?
Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prinášajú odpovede v ďalšej časti nášho podcastu. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodE.SK
Viete, že existuje antikoncepcia pre vtáky?
Každý vták aspoň raz za sezónu mení perie. Viete, ktoré druhy preperujú častejšie, kedy sa to deje, prečo sú vtáky počas preperovania veľmi zraniteľné, a prečo je to u dravcov úplne inak? V dnešnej časti si …
Notas del episodio
Každý vták aspoň raz za sezónu mení perie. Viete, ktoré druhy preperujú častejšie, kedy sa to deje, prečo sú vtáky počas preperovania veľmi zraniteľné, a prečo je to u dravcov úplne inak? V dnešnej časti si tiež povieme, že ak máte na záhrade vtáčiu búdku je najlepší čas ju vyčistiť a pripraviť na sezónu, vedci zistili, že prechádzka v prírode so spevom vtákov pomáha odbúravať stres a v Poľsku sa snažia obmedziť množstvo holubov vďaka špeciálnej antikoncepcii. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku odpovedal. Spolu sa tešia, že si ich pustíte a dozviete sa niečo nové. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.
#spolupraca #3DodE.SK
Poznajú si vtáky vlastné vajíčka?
Aj o tom sa budeme rozprávať v dnešnom podcaste. Ak uvidíte krátke video, v ktorom vták priletí k ľuďom a chce pomôcť, je to hlúposť. Nič také sa nikdy nemôže stať. Sabrina sa v Montreale išla prejsť, objavila …
Notas del episodio
Aj o tom sa budeme rozprávať v dnešnom podcaste. Ak uvidíte krátke video, v ktorom vták priletí k ľuďom a chce pomôcť, je to hlúposť. Nič také sa nikdy nemôže stať. Sabrina sa v Montreale išla prejsť, objavila červienku z Európy, ktorá sa v Kanade nevyskytuje a senzácia bola na svete. Dnes si predstavíme nelietajúceho papagája z Nového Zélandu, ktorých celosvetová populácia je už len 250 jedincov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo v podcaste Vtáčia akadémia.
Strakoš napichovač
Ak nájdete na kríkoch napichnutý hmyz, môže za to strakoš. Je to možno mierne hororové, ale on si ho tam ukladá do zásoby. Dnes si povieme aj prečo si chriaštele v zime pochutnávajú na mŕtvych rybách, prečo sa …
Notas del episodio
Ak nájdete na kríkoch napichnutý hmyz, môže za to strakoš. Je to možno mierne hororové, ale on si ho tam ukladá do zásoby. Dnes si povieme aj prečo si chriaštele v zime pochutnávajú na mŕtvych rybách, prečo sa žeriavy zdržali na Slovensku, keď cez nás len prelietavali, a prečo robia objavy v Čade francúzski odborníci. Im sa totižto chce behať po púšti)) Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro odpovedal.
Mohli sme mať stehlíka gegetku a nie čečetku
Je skvelé, že ten čo mu dal meno jeho štebotanie počul ako čeče, pretože niekto ho počuje ako gege, alebo meme. Stehlíka čečetku si dnes bližšie predstavíme. Okrem toho si povieme, aké čísla máme z tohtoročnej …
Notas del episodio
Je skvelé, že ten čo mu dal meno jeho štebotanie počul ako čeče, pretože niekto ho počuje ako gege, alebo meme. Stehlíka čečetku si dnes bližšie predstavíme. Okrem toho si povieme, aké čísla máme z tohtoročnej vtáčej hodinky, zistíme, že to, čo sme si mysleli, že evolúcia dokáže za stovky rokov, stihla v americkej populácii kolibríkov za pár desaťročí a v Británii chcú odborníci odstrániť v prírode papagáje, ale verejnosť je proti. Akurát tie papagáje tam nemajú čo robiť a spôsobujú v prírode chaos. Ale vraj sú také miléééé.
Roman Slobodník ako majster odborného slova a Ďuro Sabo ako ten čo sa pýta. Dajte si Vtáčiu akadémiu.
ilustračná foto: glezg hrubozobý (R.Slobodník)
Vtáky sú vlastne mini Terminátori
Najnovšia vedecká štúdia obrátila doterajšie poznatky naruby. V zime vtáky fungujú úplne inak, ako si odborníci mysleli. Napríklad sýkorky si vedia úmyselne znížiť telesnú teplotu, aby prežili silné mrazy. A …
Notas del episodio
Najnovšia vedecká štúdia obrátila doterajšie poznatky naruby. V zime vtáky fungujú úplne inak, ako si odborníci mysleli. Napríklad sýkorky si vedia úmyselne znížiť telesnú teplotu, aby prežili silné mrazy. A dokážu toho omnoho viac.
Dnes si povieme aj to, kde sú v tomto období vtáky a ako prežívajú zimné počasie, ako sú na tom tie vodné, a predstavíme si bradáňa žltohlavého, ktorého ste ešte asi nevideli ani nepočuli. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku vám ponúkajú ďalšie zaujímavé počúvanie.
Predstavte si, že aj o vtáčej ríši vznikajú konšpiračné teórie
A v dnešnej časti vyvrátime práve jednu takú o strakách. Ak pri ceste uvidíte sedieť hnedého dravca s bledým golierom, tak je to myšiak hôrny. Ďuro ich videl veľa a už konečne vie, aký druh to je. Dnes si …
Notas del episodio
A v dnešnej časti vyvrátime práve jednu takú o strakách. Ak pri ceste uvidíte sedieť hnedého dravca s bledým golierom, tak je to myšiak hôrny. Ďuro ich videl veľa a už konečne vie, aký druh to je. Dnes si povieme aj to, že vďaka vysielačkám sa zistilo, že britské kukučky zimujú inak ako si odborníci roky mysleli. A vo Francúzsku sa spojili odborníci so samosprávou a múdro sa budú starať o prírodu. Predstavíme si hadiara krátkoprstého. A aj v roku 2026 sa na vás tešia Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
ilustračná foto: hadiar krátkoprstý (R. Galáš)
Má 75 rokov a opäť hniezdi!
75 ročná albatrosia dáma, nielen, že žije, ale aj túto sezónu bude opäť hniezdiť. Asi je z iného vesmíru a nie len odborníci nad ňou híkajú. Dnes si povieme aj čo u nás robia vtáky, ktoré na našom území zimujú …
Notas del episodio
75 ročná albatrosia dáma, nielen, že žije, ale aj túto sezónu bude opäť hniezdiť. Asi je z iného vesmíru a nie len odborníci nad ňou híkajú. Dnes si povieme aj čo u nás robia vtáky, ktoré na našom území zimujú. Prečo je lepšie pozorovať vodné vtáky v zime. Ako je možné, že vrany vo Švédsku čistia za potravu mesto od cigaretových ohorkov a dnes aj zistíme, že tá "naša" kukučka je jedna z mála, ktorá dáva svoje vajíčka do cudzieho hniezda. Iné kukučky to tak často nerobia. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku urobil čaj Ďurovi Sabovi a vkusne pokecali.
Vtáčie choroby
Čo ukázalo krúžkovanie? Dokážu sa vtáky s chorobami vysporiadať alebo to pre ne znamená rozsudok smrti? A predstavíme vám aj nový druh, bradáňa žltohlavého. Vyskytuje sa aj na Slovensku? Ďuro Sabo sa pýtal a …
Notas del episodio
Čo ukázalo krúžkovanie? Dokážu sa vtáky s chorobami vysporiadať alebo to pre ne znamená rozsudok smrti? A predstavíme vám aj nový druh, bradáňa žltohlavého. Vyskytuje sa aj na Slovensku? Ďuro Sabo sa pýtal a ako vždy, Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku mu odpovedal.
Fotku, ktorú spomíname v tejto epizóde, nájdete na našom webe:
Máme informácie z prvej ruky o odchyte kolibiarika stužkatého, ktorý bude 381 vtáčím druhom na Slovensku
Už je len na Faunistickej komisii, aby to schválila. Dnes si povieme aj to, že chránené územie ešte neznamená, že je všetko tak, ako má byť . A predstavíme vám aj nový druh potáplice, pretože príroda si cestu …
Notas del episodio
Už je len na Faunistickej komisii, aby to schválila. Dnes si povieme aj to, že chránené územie ešte neznamená, že je všetko tak, ako má byť . A predstavíme vám aj nový druh potáplice, pretože príroda si cestu našla. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, pri ovocnom čaji odpovedal.
VIEME PRVÍ!
Dnes sme sa rozprávali o dravom vtákovi, o ktorom Roman Slobodník vie veľmi málo. Šokujúce! Je to sokol, ktorý hniezdi neskôr, ako ostatné. Prečo to má dobre vymyslené? Počas jesennej migrácie preletí cez …
Notas del episodio
Dnes sme sa rozprávali o dravom vtákovi, o ktorom Roman Slobodník vie veľmi málo. Šokujúce! Je to sokol, ktorý hniezdi neskôr, ako ostatné. Prečo to má dobre vymyslené? Počas jesennej migrácie preletí cez Európu v priemere 2 miliardy vtákov. Je to veľa, alebo málo? Najväčší netopier v Európe sa živí aj mladými vtákmi. Robí to dosť hororovo. Ďuro nechcel aby to Roman povedal, on to povedať chcel, tak to povedal. Je to drsné, ale to je príroda.
A predstavíme si aj vtáka, ktorého takmer určite nepoznáte, chochlačku obojkovú. Nielen tieto informácie pre vás pripravil Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.Pani Dona zo San Antonia objavila vtáčieho kríženca a odborníci padli na zadok
V tejto časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme, prečo môžeme počas migrácie vidieť bociany nocovať na výškových budovách, aké sú rozdiely medzi krúžkami vtákov chovaných doma a tých voľne žijúcich …
Notas del episodio
V tejto časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme, prečo môžeme počas migrácie vidieť bociany nocovať na výškových budovách, aké sú rozdiely medzi krúžkami vtákov chovaných doma a tých voľne žijúcich, pripomenieme si výročie rekordu, keď nadšenci spozorovali najväčší počet vtáčích druhov za 24 hodín, a v rubrike Spoznaj nového vtáka si predstavíme fešáka, ktorý vydáva zvuky ako počítačová hra z 90. rokov. Ďuro Sabo sa pri pohári kvalitnej vody z vodovodu stretol s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.
Dnešná dávka zaujímavostí: migrácia kukučiek, krakle belasej, či zimovisko sokolov
Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.#SEPS #spolupracaDnes si povieme aj o kukučkách, ktoré sa podľa odborníkov správajú nekukučkovo …
Notas del episodio
Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.
#SEPS #spolupraca
Dnes si povieme aj o kukučkách, ktoré sa podľa odborníkov správajú nekukučkovo. Krakľa belasá letela 15 tisíc kilometrov do Číny. A všetko nasvedčuje tomu, že to bol len "výlet", ktorý je skutočne ojedinelý. Prečo vrana občas pristane v mravenisku a nechá po sebe pochodovať tisíce mravcov? V tomto podcaste si predstavíme aj ďalšieho zaujímavého vtáka s krásnym menom trsteniarik tamariškový a povieme si, že včelár lesný nás môže zachrániť od invazívnych sršňov ázijských. Teda minimálne sa včelár bude snažiť. Ako vždy sa pri kvalitnom čaji stretli Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku s Ďurom Sabom.
Prečo vtáky menia svoje pohlavie?
Samozrejme, nerobia to z dlhej chvíle — a dnes sa dozviete aj to, aký to má význam. V tejto časti podcastu si taktiež povieme, prečo všetky vtáky z jedného druhu nemigrujú naraz, a spýtame sa: viete si …
Notas del episodio
Samozrejme, nerobia to z dlhej chvíle — a dnes sa dozviete aj to, aký to má význam. V tejto časti podcastu si taktiež povieme, prečo všetky vtáky z jedného druhu nemigrujú naraz, a spýtame sa: viete si predstaviť 260 miliónov vtákov naraz na oblohe?V čase vrcholiacej migrácie si Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku našiel čas, aby posedel s Ďurom Sabom a zľahka podebatovali.
Vtáky nesadajú na ihličnaté stromy, lebo sa popichajú na ihličí? To je mýtus a veľká hlúposť.
Dnes to bude najmä o stromoch a kríkoch, ktoré vtákom vyhovujú a o tom, prečo môžu byť pascou pre operence všadeprítomné tuje. Okrem toho si v dnešnom podcaste povieme aj to, kde a kedy ísť, aby sme videli …
Notas del episodio
Dnes to bude najmä o stromoch a kríkoch, ktoré vtákom vyhovujú a o tom, prečo môžu byť pascou pre operence všadeprítomné tuje. Okrem toho si v dnešnom podcaste povieme aj to, kde a kedy ísť, aby sme videli veľké kŕdle, ktoré migrujú. Predstavíme si bučiačika močiarneho a zistíme, že kukučky odlietajú skutočne veľmi skoro. Prečo to robia? Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo si po dlhej dobe dali spoločný obed, ale predtým ešte zodpovedne podebatovali.
Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme. #SEPS #spolupraca
Môžu vtáky plakať?
Aj na túto otázku nájdete odpoveď v ďalšej pútavej časti nášho podcastu. Okrem toho sa dozviete, prečo sa daždovník musí "naštopať ako hus", prečo je orol kráľovský v prírode dôležitý, že nie je kiwi ako kiwi …
Notas del episodio
Aj na túto otázku nájdete odpoveď v ďalšej pútavej časti nášho podcastu. Okrem toho sa dozviete, prečo sa daždovník musí "naštopať ako hus", prečo je orol kráľovský v prírode dôležitý, že nie je kiwi ako kiwi , či je normálne, že čajky žijú pri tatranských plesách a predstavíme vám čoríka čierneho. Áno, aj to je vták žijúci na Slovensku. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku navštívil Ďura Saba a spolu solídne podebatovali.
Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.
#SEPS #spolupraca
Ako obmedziť holuby?
PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK OD OCHRANY DRAVCOV NA SLOVENSKU.A teda, ako obmedziť holuby?Tých možností je viac, ale holuby sú veľmi odolné a je to beh na dlhú trať. Dnes spoznáme chrapkáča poľného, ktorý je …
Notas del episodio
PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK OD OCHRANY DRAVCOV NA SLOVENSKU.
A teda, ako obmedziť holuby?
Tých možností je viac, ale holuby sú veľmi odolné a je to beh na dlhú trať. Dnes spoznáme chrapkáča poľného, ktorý je skutočný "záletník", amerických strnádok je už len 200 kusov a odborníci ich populáciu zachraňujú aj pomocou teplej vody. A máme pre vás aj neuveriteľného jastraba, ktorý loví pomocou červenej na semafore. Skvelé príbehy vám všetkým opäť ponúkne Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a pýtal sa majiteľ nahrávacieho zariadenia Ďuro Sabo.
Bol Ivan Mládek s piesňou "Zobali vrabci zobali, igelitové obaly" vizionár a uhádol to, čo sa deje v súčasnosti?
Radi by ste podporili Ochranu dravcov na Slovensku? Môžete tak urobiť tu: https://dravce.sk/dar/ Ďakujeme.V tejto epizóde sa dozviete:Mláďa fulmara malo v tele až 778 kusov umelohmotných čiastočiek. Dnes si …
Notas del episodio
Radi by ste podporili Ochranu dravcov na Slovensku? Môžete tak urobiť tu: https://dravce.sk/dar/ Ďakujeme.V tejto epizóde sa dozviete:
Mláďa fulmara malo v tele až 778 kusov umelohmotných čiastočiek. Dnes si povieme aj ako vyzerá adopcia malých sokolov a prečo dospelý vták akceptuje nový hladný krk v hniezde? Prečo vtáky v lete ráno nespievajú tak ako na jar? Čo robiť, keď na vychádzke nájdeme mladého vtáka na zemi? Dozvieme sa aj, ako dopadlo hniezdenie bocianov tento rok, prečo mal slabý rok bocian čierny a predstavíme si strakoša kolesára. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku má teraz málo času, lebo je adoptívny otec a musí sa starať o mladé, ale je fajn, že si našiel čas a sadol si s Ďurom Sabom v podcaste Vtáčia akadémia.
Ako vyzerá prekládka hniezda na elektrickom stĺpe?
A ktorého druhu sa týka? Ako pomáhajú drony a koľko času a peňazí ušetria? V čom sme svetová špička a ako pomáhame svetu lepšie chrániť vtáky? Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, environmentálnou …
Notas del episodio
A ktorého druhu sa týka? Ako pomáhajú drony a koľko času a peňazí ušetria? V čom sme svetová špička a ako pomáhame svetu lepšie chrániť vtáky? Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, environmentálnou špecialistkou zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. .
Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.
#3DodZSE #spolupraca
Aquí están los 40 episodios más recientes de 93. Los anteriores están en el feed del podcast.
Podcasts similares
Más podcasts de Ciencias
¿Es tu podcast?
Confírmalo con una entrada en tu feed: aquí recibes un código, lo añades como podcast:txt en el canal de tu feed y nosotros lo comprobamos. Después tu podcast aparecerá como «verificado» en SoundNode.