Index s Evou Frantovou
- Episódios
- 438
- Publicação
- semanal
- Último episódio
- 12 nov 2026
Sobre o podcast
Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.
Episódios 438
Mikloš: Predstava, že sa štát o všetko postará, je silná na Slovensku aj vo Francúzsku
Francúzske ulice sa už týždne pravidelne zapĺňajú protestujúcimi. K odporu študentov sa pridali učiteľské odbory, ale aj ďalšie organizácie v krajine. Kým však Francúzi demonštrujú proti dražobe, štátny dlh …
Notas do episódio
Francúzske ulice sa už týždne pravidelne zapĺňajú protestujúcimi. K odporu študentov sa pridali učiteľské odbory, ale aj ďalšie organizácie v krajine. Kým však Francúzi demonštrujú proti dražobe, štátny dlh rastie na rekordných 119 percent, ekonomika nestíha a štedrý sociálny štát doslova nemá kto platiť.
Podľa bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, sa Francúzsko ocitlo v pasci dlhodobého fungovania staromódnej socialistickej politiky. „Krajina dnes prerozdeľuje 57 až 58 percent hrubého domáceho produktu, čo je vôbec najvyššia miera v celom vyspelom svete. Štát si tak berie viac ako polovicu všetkých vytvorených hodnôt, no ekonomický rast sa takmer zastavil,“ vysvetľuje.
Podľa Mikloša je kľúčovým problémom kombinácia obrovského prerozdeľovania, nízkeho ekonomického rastu a extrémne skostnateného trhu práce. Zatiaľ čo staršia generácia má svoje pracovné miesta chránené prísnou legislatívou, mladí ľudia prichádzajúci na trh práce narážajú na odmietanie a rastúce životné náklady.
„Ak vám nerastie koláč, z ktorého prerozdeľujete a populácia starne, z nerastúceho koláča si čoraz viac odkrajujú seniori. Štedrý sociálny systém sa tak stáva neudržateľným a medzigeneračný konflikt sa vyostruje,“ vysvetľuje ekonóm a bývalý podpredseda vlády.
Mikloš zároveň pripomína, že situácia vo Francúzsku sa nepríjemne podobá na to, čo žijeme na Slovensku. Hoci je slovenský verejný dlh nominálne nižší, rýchlosťou rastu verejných výdavkov predbiehame aj Francúzsko.
„Rozdiel je v tom, že Francúzsko je bohatá krajina s miliónmi turistov a jadrová veľmoc. My sme chudobnejší, dlh nás tak môže položiť oveľa skôr,“ prízvukuje bývalý minister financií.
V rozhovore sa dozviete:
prečo sa vo Francúzsku protestuje,
ako to, že sociálny štát v škandinávskych krajinách funguje oveľa lepšie ako vo Francúzsku,
prečo sú francúzske verejné financie na tom tak zle,
v čom je Francúzsko varovaním pre Slovensko,
aké dosahy na Európsku úniu môže mať politická nestabilita Francúzska.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Expert na e-commerce: Značky už nesmú robiť marketing len pre ľudí, ale aj pre stroje (brand)
Umelá inteligencia mení nielen spôsob, akým firmy propagujú svoje produkty, ale aj to, ako ich spotrebitelia objavujú, porovnávajú medzi sebou a vyberajú, čo si nakoniec kúpia. Ak by AI začala čoraz častejšie …
Notas do episódio
Umelá inteligencia mení nielen spôsob, akým firmy propagujú svoje produkty, ale aj to, ako ich spotrebitelia objavujú, porovnávajú medzi sebou a vyberajú, čo si nakoniec kúpia.
Ak by AI začala čoraz častejšie rozhodovať za nás, čo to bude znamenať pre značky, lojalitu zákazníkov a spôsob, akým o ne firmy súťažia?
Podľa experta z londýnskeho WPP Media, jednej z najväčších mediálno-reklamných skupín na svete, Jasona Wescotta, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, značky musia optimalizovať svoje produktové informácie tak, aby odpovedali na špecifické konverzačné otázky zákazníkov a nie iba donekonečna uvádzať strohé technické parametre.
Podľa Westcotta totiž vyše 50 percent zákazníkov radšej komunikuje s AI asistentom, porovná si cezeň ceny a možnosti, než aby navštevovalo viacero e-shopov. Ak je preto obchodník, či konkrétna značka pre AI neviditeľná, pre zákazníka akoby prestáva existovať.
„Značky tak v podstate musia začať robiť marketing nielen pre ľudí, ale už aj pre stroje“, vysvetľuje Wescott v podcaste nahranom počas BIKOSS26.
V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete:
Prečo spotrebitelia komunikujú radšej s AI, ako by si sami hľadali produkty,
ako AI nákupní asistenti zúžia zoznam produktov,
čo znamená robiť marketing pre stroje a ako upraviť produktové informácie,
prečo spotrebitelia ignorujú reklamy, o ktorých vedia, že boli vygenerované AI,
v čom spočíva kúzlo Retail Media a ich „uzavretého spôsobu merania výsledku“,
aké ponaučenie prináša Amazon a akú výhodu majú dravé malé značky pred zabehnutými gigantmi.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Kúpiť byt alebo zostať v podnájme a investovať do ETF? Odpovedá Marek Nemky
Najznámejší akciový index na svete S&P 500 sa za posledné štyri roky zhodnotil o sto percent. Slovenské byty o necelých 29 percent, čiže zhruba o štvrtinu. Slováci však aj naďalej veria hlavne bytom. Národná …
Notas do episódio
Najznámejší akciový index na svete S&P 500 sa za posledné štyri roky zhodnotil o sto percent. Slovenské byty o necelých 29 percent, čiže zhruba o štvrtinu.
Slováci však aj naďalej veria hlavne bytom. Národná banka Slovenska dokonca uviedla, že polovicu nových hypoték si vlani brali ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnia. Analytik finančných trhov a špecialista na oceňovanie podnikov v spoločnosti Prorate Marek Nemky hovorí, že vzhľadom na výsledky rôznych modelových situácií sa investovanie do akcií dnes oplatí viac.
„Starostlivosť o akcie nie je taká náročná ako v prípade nehnuteľnosti. Otvorím si brokerský účet, kúpim si jedno ETF a tam sa to končí. Pri nehnuteľnosti ju musím aktívne vyhľadať, zároveň nájsť podnájomníka či zaplatiť dane,“ hovorí Nemky. Riziko je však podľa neho pri obidvoch podobné. V prípade akcií je to samotné kolísanie výnosov, v prípade nehnuteľnosti zase môžu nastať problémy s nájomcom alebo aj s okolím, v ktorom sa byt či dom nachádza.
Ak však niekto uvažuje, či sa mu skôr oplatí vziať hypotéku na svoje vlastné bývanie, alebo radšej zostať v podnájme a rozdiel, ktorý ušetrí investovať na finančných trhoch, podľa Nemkyho mnohé výskumy zo zahraničia ukazujú, že výsledok je veľmi podobný.
„Niekedy vyjde o čosi lepšie nájomca, inokedy samotný majiteľ. Závisí to však aj od toho, kde tá nehnuteľnosť je, respektíve akým cyklom prechádza ekonomika alebo ako sa vyvíjajú nájmy,“ vysvetľuje Nemky s tým, že by na to šiel skôr psychologicky.
Ľudia sú totiž podľa neho častejšie spokojní vo vlastnom bývaní. Druhá vec, ktorú podľa neho treba vziať do úvahy, je to, ako dlho plánujeme ostať v danej lokalite.
V rozhovore sa dozviete:
Ako voľby do Kongresu ovplyvňujú finančné trhy,
či by človek, ktorý investuje pravidelne, mal tento vývoj sledovať,
či dáva ešte zmysel kupovať investičný byt vzhľadom na porovnanie zhodnotenia nehnuteľnosti vs. akcie firiem,
nakoľko sa oplatí zostať v nájme alebo naopak, vziať si hypotéku,
prečo väčšina ľudí nemá šancu poraziť trh a nemala by si jednotlivo vyberať, do akých akcií bude investovať,
ako prerozdeliť svoje sporenie na dôchodok.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Zakladateľka Profimedu: Treba poznať rozdiely trhov. Česi porovnávajú ceny, Poľsko je nový tiger strednej Európy (brand)
Ako viesť firmu v čase neistoty, čo si všímať pri expandovaní na nové trhy, a v čom môže byť skrytý potenciál Slovenska pre podnikateľov? Alexandra Kala, CEO spoločnosti Profimed a víťazka ocenenia Top ženy …
Notas do episódio
Ako viesť firmu v čase neistoty, čo si všímať pri expandovaní na nové trhy, a v čom môže byť skrytý potenciál Slovenska pre podnikateľov?
Alexandra Kala, CEO spoločnosti Profimed a víťazka ocenenia Top ženy Česka 2026 v kategórii Podnikateľka, ktorá bola hostkou špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že nikdy nebola fanúšičkou dlhodobých plánov, pretože veci sa, hlavne v dnešnej dobe, veľmi rýchlo menia.
„Plán musí nahradiť flexibilita. Takisto je dôležité mať čo najnižšie fixné náklady a keď vidím, že sa nejaký produkt dobre predáva alebo sa nejakému konkrétnemu segmentu dobre darí, presmerovať investície práve doň,“ vysvetľuje, v podcaste nahranom počas BIKOSS26.
Navyše, slovenský trh podľa nej pre podnikateľov stále prináša veľa výhod, ktoré si často neuvedomujú ani samotní Slováci, Jednou z nich je samotné euro. „V Česku sme po covide mali infláciu až pätnásť percent, vy ste sa niečomu podobnému vďaka euru vyhli. Navyše, práve kombinácia malého trhu a eura môže do krajiny prilákať investorov, ktorí si svoje produkty chcú v takomto prostredí otestovať,“ vysvetľuje.
V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete:
Ako globálna a politická situácia ovplyvňuje podnikanie,
čo si všímať pri expanzii na nové trhy,
aké výhody pre podnikateľov prináša slovenský trh,
ako pristupovať k digitalizácii a AI v dnešnej dobe,
prečo sa v Európe často nedarí pretaviť skvelý výskum na úspech v podnikaní,
čo v tomto smere už robí Česko.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Geist: Má byť v našom záujme, aby šla diaľnica na východ. Prečo to majú stále platiť Nemci?
Na pôde Únie sa rokuje o novom rozpočte na ďalších sedem rokov. Oblastí, ktoré má pokryť, je veľa - od obrany až po poľnohospodárstvo a kohéziu - a každý štát bojuje najmä za svoje vlastné priority. Navyše …
Notas do episódio
Na pôde Únie sa rokuje o novom rozpočte na ďalších sedem rokov. Oblastí, ktoré má pokryť, je veľa - od obrany až po poľnohospodárstvo a kohéziu - a každý štát bojuje najmä za svoje vlastné priority. Navyše, peniaze treba aj niekde zohnať. Otázka je kde, keďže štáty sú samy osebe zadlžené a voličom doma sa snažia vysvetliť, že bude treba šetriť.
„V posledných rokoch sa čoraz viac vecí stáva európskou prioritou, čo je následne ťažké financovať z európskeho rozpočtu, ktorý nie je veľký, aj keď sa to môže zdať. Reálne tvorí len niečo okolo percenta HDP Európskej únie,“ hovorí Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief.
Fakt, že sa menia priority, je podľa neho prirodzený. Čudné naopak je, ak si nejaké štáty vrátane Slovenska myslia, že peniaze na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi budú dostávať donekonečna.
„Je úplne legitímne, ak niekto z Nemecka alebo z Holandska povie, že nám dali možnosť naštartovať regionálny rozvoj a teraz by to už mala byť vec, o ktorú sa ďalej postará sám štát,“ hovorí Geist s tým, že je predsa v národnom záujme, aby na východ Slovenska šla diaľnica, investori, respektíve, aby nezamestnateľní ľudia mali k dispozícii rekvalifikačné kurzy.
Najhoršie pritom je, ak sa niečo z európskych peňazí začne a nakoniec sa projekt po skončení financovania neťahá ďalej. „Našej vláde to však zrejme neprekáža. Pretože vždy, keď vidíme nejakú investíciu, či už do vzdelávania, alebo inde, automaticky sa povie, že to zaplatíme z európskych peňazí,“ približuje Geist.
Tento rozpočet podľa neho bude ešte o to špecifickejší, že má platiť na obdobie, v ktorom bude predmetom debaty rozširovanie Únie. A to bez zmien neutiahneme. „Ak sa z rozširovania o Ukrajinu nemá stať ekonomická aj politická katastrofa, potrebujeme iné zloženie rozpočtu. Je to totiž veľká krajina s obrovským potenciálom a veľkými regiónmi. Nemôžeme ostať zaseknutí v tom, že dávame tretinu peňazí na poľnohospodárstvo,“ hovorí Geist.
V rozhovore sa dozviete:
ako sú na tom rokovania o európskom rozpočte,
čo všetko sa v rámci neho rokuje,
ktoré krajiny majú prevahu a ktoré sa musia skôr prispôsobiť,
prečo treba myslieť na obranu a konkurencieschopnosť,
ako by rokovania mohli skomplikovať voľby vo Francúzsku alebo v Nemecku.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Pastier: Ak podnikateľ nemá ambíciu pochopiť AI, zlyhal (brand)
Umelá inteligencia už dnes mení podnikanie. Kde však môže byť naozaj užitočná a kde naopak urobí viac škody ako úžitku a ako by k nej mala pristupovať firma, ktorá úplne netuší, kde začať? Michal Pastier …
Notas do episódio
Umelá inteligencia už dnes mení podnikanie. Kde však môže byť naozaj užitočná a kde naopak urobí viac škody ako úžitku a ako by k nej mala pristupovať firma, ktorá úplne netuší, kde začať?
Michal Pastier, spoluzakladateľ a spolumajiteľ agentúr Darwin & the Machines a GoBigname, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že je dôležité, aby firma mala interne k dispozícii ľudí, ktorí AI aspoň trochu rozumejú a ochránia spoločnosť pred špekulantmi.
„Každá nová vec, či už donedávna krypto, alebo teraz AI priťahuje predátorov, ktorí vám a vašej firme vedia reálne uškodiť. Preto treba, aby ich vnútri firmy vedel niekto kontrolovať. Dobrým príkladom sú koderi, ktorí vedia zachytiť problémy,“ dodáva.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
Ako s AI experimentuje sám Michal,
ako ju využiť pri tvorbe brandu a marketingu a na čo naopak vhodná nie je,
na čo by majitelia firiem mali využívať vibecoding,
kde investovať peniaze, ktoré AI môže firmám ušetriť,
či má Michal z AI aj obavy a či už dnes je, respektíve čochvíľa bude inteligentnejšia ako človek
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Andrassy: Ponúkať kandidátku na županku, ktorá nemá s krajom nič spoločné, je donebavolajúce
V sobotu nás čakajú komunálne voľby spojené s voľbami do vyšších územných celkov. Pre mnohých nie sú vôbec rovnako zaujímavé ako tie parlamentné či prezidentské. Obce mestá či župy pritom pre nás občanov robia …
Notas do episódio
V sobotu nás čakajú komunálne voľby spojené s voľbami do vyšších územných celkov. Pre mnohých nie sú vôbec rovnako zaujímavé ako tie parlamentné či prezidentské. Obce mestá či župy pritom pre nás občanov robia často oveľa viac než samotný štát, s oveľa obmedzenejšími financiami a pritom oveľa hospodárnejšie.
Podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho je to hlavne tým, že majú oveľa prísnejšie nastavené rozpočtové pravidlá. „Tie im neumožňujú požičiavať si peniaze na ľúbivé sociálne projekty a ak si požičiavajú, tak len na investičné aktivity s prínosom na dlhé časové obdobie. Je tam veľmi malý priestor na ľúbivé demagogické rozhodnutia,“ hovorí Andrassy s tým, že miera zodpovednosti na úrovni miestnej samosprávy je oveľa vyššia ako pri štáte.
Samosprávy sa pritom musia spoliehať najmä na financovanie cez podielové dane, z ktorých im vláda na národnej úrovni cez rôzne sociálne politiky stále odoberá a zároveň znižuje aj príspevky, z ktorých majú financovať prenesené kompetencie štátu.
Podľa Andrassyho je práve toto Achillova päta. „Nemôžu predsa chcieť, aby samosprávy poskytovali kvalitné služby, ak na to nedostanú financie. Toto je základná podmienka, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo aj prijatím Európskej charty miestnych samospráv," hovorí Andrassy.
Problémom však podľa neho je aj nezáujem ľudí o prácu v samosprávach. V približne tisícke samospráv kandiduje na pozíciu starostu či primátora v aktuálnych voľbách len jeden kandidát, pričom toto číslo každé štyri roky stúpa. „Občania si musia uvedomiť, že to podstatné z hľadiska kvality života a riešenia ich každodenných situácií, majú v rukách práve miestni predstavitelia. Ak sa toto stane, možno sa zmení aj prístup k voľbám,“ dodáva.
V sobotu však radí hlavne sledovať, či jednotliví kandidáti, respektíve kandidátky, majú za sebou výsledky a čo dokázali pre danú obec alebo mesto urobiť aj v minulosti.
„Treba sa pozrieť, či politické strany daného človeka nenašli len niekde v kobke a nepovedali, že tu máme perfektného kandidáta. To je rovnako donebavolajúce ako ponúkať za županku Prešovského kraja niekoho, kto s tým krajom nemá nič spoločné,“ približuje Andrassy.
V rozhovore sa dozviete:
Ako veľmi samosprávy trpia pre nezodpovednosť národnej vlády,
prečo by sa malo meniť financovanie obcí a miest,
čo spôsobuje ak štát berie obciam a mestám peniaze, ale vytvára im stále nové náklady,
čo si na kandidátoch v sobotu všímať,
či sa projekty dokončujú pred voľbami naschváľ,
podľa čoho skontrolovať, či súčasné vedenie obce, či mesta, hospodári zodpovedne.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Potočár: Energopomoc nestojí len 200 miliónov. Dotujú ju podnikatelia
Donald Trump tvrdí, že vyrokoval energo prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň si dohodol, že do USA bude prúdiť ruská nafta, ktorá zníži závratné ceny, a jeho vyjednávači majú vraj s Putinovými …
Notas do episódio
Donald Trump tvrdí, že vyrokoval energo prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň si dohodol, že do USA bude prúdiť ruská nafta, ktorá zníži závratné ceny, a jeho vyjednávači majú vraj s Putinovými náprotivkami rokovať aj o prípadných podieloch Spojených štátov na plynovodoch Nordstream.
Pokiaľ ide o samotné prímerie, v étery kolovali informácie aj o tom, že sa má týkať najmä rafinérií. Energo analytik Radovan Potočár hovorí, že také niečo by pre Ukrajinu nedávalo zmysel.
„Kampaň na ruské rafinérie je odvetná akcia Ukrajiny na to, ako Rusko cielene útočí na jej energetickú infraštruktúru. Najnovšie aj na stĺpy elektrického vedenia, čo zásadne komplikuje obnovu dodávok. Popritom stále útočí na elektrárne a teplárne, teda na zdroje, ako aj na rozvodné uzly a ďalšie prvky, bez ktorých systém nedokáže fungovať,“ hovorí odborník.
Trump chcel prímerím pravdepodobne podporiť svoje rozhodnutie o povolení dodávok ruskej nafty na americké trhy, ako aj na celosvetové. Podľa Potočára však ani to nemusí znamenať, že cena na amerických čerpacích staniciach pôjde dlhodobo dolu. Na trh sa totiž týmto rozhodnutím nedostanú žiadne zásadné objemy nafty, Rusko iba časť exportu presmeruje do USA. Navyše to, čo vraj Spojeným štátom Putin prisľúbil dodať okamžite (300-tisíc ton), je menej ako denná spotreba nafty v USA.
„Rusko ešte v septembri zakázalo export nafty a benzínu, pretože ukrajinské útoky cielene znížili produkčnú kapacitu ruských rafinérií. Dokonca sa ocitlo v situácii, keď muselo samo dovážať palivá. Rusko teda určite nie je v situácii, aby na trh chrlilo milióny barelov nafty,“ vysvetľuje energo analytik.
Čo sa týka cien ostatných komodít, plyn je v súčasnosti najdrahší od roku 2022 aj na Slovensku. Štátna dotácia pre domácnosti, s ktorou chce vláda pokračovať aj v budúcom roku, však podľa Potočára problém nerieši. Navyše, nestojí len 200 miliónov eur, značnú časť bremena nesú Slovenské elektrárne a firmy, na ktoré štát cez zvyšovanie poplatkov za distribúciu prehodil väčšie bremeno.
V rozhovore sa dozviete:
či cenám nafty v USA pomôže dohoda Trumpa s Putinom,
čo všetko môže za nárast cien ropy a ropných výrobkov,
čo ak sa vojna s Iránom skončí a Hormuz ostane pod jeho kontrolou,
prečo máme najvyššie ceny plynu od konca roka 2022,
ako dobre/zle je nastavená energopomoc na budúci rok.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Tóth: Takéto správanie pri rozpočte si nepamätám ani za Mečiara
Máme vonku budúcoročný rozpočet. Vláda ho expresne schválila v pondelok a už sa o ňom začalo rokovať aj v parlamente. Zákon roka neobsahuje konsolidačné ani prorastové opatrenia, ostávajú v ňom však 13 …
Notas do episódio
Máme vonku budúcoročný rozpočet. Vláda ho expresne schválila v pondelok a už sa o ňom začalo rokovať aj v parlamente. Zákon roka neobsahuje konsolidačné ani prorastové opatrenia, ostávajú v ňom však 13. dôchodky aj energo pomoc, vlaky zadarmo či rekreačné poukazy. Minister financií ho nazval rozpočtom kompromisov, respektíve dobrých správ, premiér hovorí o potrebe udržania sociálneho zmieru.
Podľa Jána Tótha, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ide o rozpočet, ktorý ukazuje nulovú ambíciu pokračovať v ozdravovaní verejných zdrojov, ktoré máme stále „veľmi choré.“ Zároveň je to podľa neho nevyužitá šanca, keďže sa po troch kolách šetrenia, ktoré od firiem a ľudí vytiahli viac ako sedem miliárd eur, nachádzame s deficitom takmer na tom istom. „Peniaze nešli na odzravenie, ale z veľkej časti na financovanie nových výdavkov. Navyše sa konsolidovalo nemoderným spôsobom, ktorý znižoval rast a potenciál rastu ekonomiky,“ vysvetľuje Tóth.
Navyše od predstavenia rozpočtu cez jeho schválenie vládou až po začatie rokovania v parlamente neprešli viac ako tri dni. Dostatočný čas na preštudovanie nedostala ani tripartita, ani Najvyšší kontrolný úrad či samotná rozpočtová rada.
„Niečo takéto som asi nezažil, a to sledujem rozpočtovú politiku štátu od roku 1998. Predseda finančného výboru nám ani neumožnil prezentovať celé naše stanovisko, a to kolegovia pracovali aj v nedeľu, keď prvýkrát dokument zverejnili,“ hovorí Tóth.
Rovnako podľa neho nie je v poriadku ani to, ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vzhľadom na výšku dlhu nariaďuje vláde predstaviť vyrovnaný rozpočet. „Je to jej povinnosť. Parlament ho nemusí schváliť, ale má posúdiť, ktoré opatrenia prídu do platnosti hneď v budúcom roku a v tých ďalších. Ide hlavne o to, aby obyvatelia aj firmy mali prezentovanú nejakú koherentnú stratégiu,“ dodáva Tóth.
V rozhovore sa dozviete:
Aký rozpočet schválila vláda na rok 2027,
či je takto nastavený zákon roka protiústavný,
čo prinesie fakt, že sa už nebude konsolidovať a chýbajú aj prorastové opatrenia,
či v budúcom roku bude rásť ekonomika,
čo prinesú zmeny, ktoré sa narýchlo schválili v prípade provizória.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Kubáček: Zľavnené vlaky? Železnica je pre politikov už 30 rokov prečerpávačkou peňazí do súkromných vreciek
Premiér chce proti vysokým cenám na pumpách bojovať znížením cestovného vo vlakoch v druhej triede o päťdesiat percent. Schéma je zatiaľ schválená na tridsať dní a vždy po mesiaci sa bude prehodnocovať. Už dnes …
Notas do episódio
Premiér chce proti vysokým cenám na pumpách bojovať znížením cestovného vo vlakoch v druhej triede o päťdesiat percent. Schéma je zatiaľ schválená na tridsať dní a vždy po mesiaci sa bude prehodnocovať. Už dnes pritom vlakmi zadarmo cestujú dôchodcovia, študenti a deti a na ich stav sa opakovane sťažujú takmer všetci, ktorí niekedy na cestu vlakom boli odkázaní.
Podľa Jiřího Kubáčka, odborníka na železnice, ktorý v minulosti pôsobil aj ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy v rezorte dopravy, toto opatrenie nič nevyrieši, práve naopak. „Osobná vlaková doprava je v dochádzkovej dostupnosti rádovo pätiny slovenských miest a obcí. Inde treba použiť autobus, alebo tu máme aj okresy, kde železnicu nemajú vôbec,“ hovorí odborník s tým, že toto opatrenie železnice iba ďalej dehonestuje.
Tie sú pritom už tridsať rokov zanedbané, respektíve bez dostatočných investícií. Dôvodom je pritom podľa Kubáčka nedôvera rezortu financií k vedeniu železníc. „Železnice si totiž vybudovali imidž niekoho, kto je schopný na absolútne nezmysly minúť akékoľvek množstvo peňazí,“ dodáva bývalý zamestnanec rezortu dopravy, ktorý v minulosti pôsobil aj na ministerstve financií.
Príklad dobre fungujúcej železničnej dopravy by sme si podľa neho mohli vziať z Česka. „České železnice majú koncepciu a aj dôveru, preto sú podstatne lepšie financované ako slovenské. Naopak, my sme v situácii, že keby sme sa na Čechov aspoň doťahovali, bolo by to dobre,“ dodáva.
V rozhovore sa dozviete:
prečo nie je zlacnenie vlakov v 2. triede správnym riešením drahých palív,
čo spôsobili za 12 rokov vlaky zadarmo,
prečo sú slovenské železnice v zlom stave a či sú bezpečné,
čo by bolo treba urobiť ako prvé,
čo by sa malo robiť s hlavnou stanicou v Bratislave.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Matušek: Vybrali sedem miliárd a sme na tom horšie. Na sociálny štát táto krajina nemá peniaze
Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, no neprežíva najjednoduchšie obdobie. Na jednej strane tu máme geopolitiku, boj o clá, konkurenciu z Číny, prechod na eletromobilitu a na strane druhej …
Notas do episódio
Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, no neprežíva najjednoduchšie obdobie.
Na jednej strane tu máme geopolitiku, boj o clá, konkurenciu z Číny, prechod na eletromobilitu a na strane druhej domácu politiku, šetrenie, ktoré padá hlavne na hlavy podnikateľov, a snahu získať nové výrobné modely na ďalšie roky.
Podľa Alexandra Matušeka, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu, sa však každá automobilka pri rozhodovaní, či v nejakej krajine postaví fabriku, respektíve, či do nej presunie výrobu nových modelov, rozhoduje podľa viacerých atribútov naraz.
„Nevyhnutnou podmienkou je napríklad právny štát, geopolitická orientácia a bezpečnosť investície, keďže fabrika sa nestavia na jeden rok. A tiež predvídateľnosť prostredia a ekologická udržateľnosť výroby,“ hovorí Matušek. Slovensko pritom podľa neho vychádza najhoršie z V4 v prípade odvodov a geopoliticky zase zanedbáva Európu, odkiaľ ide najviac investícií.
To, čo podnikatelia, vrátane automobiliek, potrebujú, sa vláde snažia odkomunikovať opakovane, no bez úspechu. „Prorastové opatrenia máme jasne nadefinované aj s odbormi a na nižších stupňoch ministerstiev sú prijímané pozitívne, chýba však politické rozhodnutie a vôľa do toho ísť,“ dodáva Matušek.
Z dlhu sa podľa neho dá vyrásť, to však musí šľapať ekonomika a štát musí šetriť aj na sebe, nielen žiadať šetrenie od podnikateľov a firiem. „Kým susedné krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko rastú rýchlejšie a majú vyššie čisté mzdy, u nás opatrenia rast zastavili. Pri rovnakom hrubom plate v Česku zarobí človek v čistom o jeden mesačný plat ročne viac než na Slovensku,“ dodáva.
V rozhovore sa dozviete:
Čo je dôležité pre automobilky pri rozhodovaní, kde stavať novú fabriku,
či prebieha spolupráca medzi podnikateľmi a vládou na prorastových opatreniach,
ako konsolidácia brzdí ekonomický rast a kde sme v porovnaní s V4,
ako je to s clami na automobily zo strany USA
či Európa dokáže konkurovať Číne v otázke elektromobilov.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Brand: Pred kyberútokom už nie sú chránené ani malé firmy
Digitalizácia otvára firmám nové možnosti, ale zároveň aj nové riziká. Čím viac systémov, zariadení a online služieb spoločnosť používa, tým viac sa musí chrániť. Kybernetický útok sa pritom môže začať jedným …
Notas do episódio
Digitalizácia otvára firmám nové možnosti, ale zároveň aj nové riziká. Čím viac systémov, zariadení a online služieb spoločnosť používa, tým viac sa musí chrániť.
Kybernetický útok sa pritom môže začať jedným klikom, jedným infikovaným súborom, respektíve jedným zle zabezpečeným zariadením. Hana Kvartová, B2B riaditeľka spoločnosti Orange Slovensko, z ktorej podporou vznikol tento diel Indexu s Eou Frantovou, tvrdí, že terčmi sa stávajú už aj malé firmy, ktoré boli kedysi viac menej mimo ohrozenia.
„Štatistiky nám hovoria, že tretina útokov sa stane vo veľkých firmách, tretina v stredných a tretina v malých. Útočníkom je dnes úplne jedno, akú veľkosť firma má, a to vďaka pokroku systémov, ktoré majú k dispozícii,“ vysvetľuje. Zmena sa podľa nej udiala za posledných päť až šesť rokov.
Firma sa podľa nej stáva najzraniteľnejšou, ak si nerobí pravidelné aktualizácie alebo ak dostatočne neškolí svojich vlastných ľudí na rozpoznávanie potenciálnych hrozieb.Je úplne bežné, že mnohé menšie firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať bezpečnostný tím priamo vo firme, podľa Kvartovej sú však riešením dohľadové služby – externý dodávateľ, ktorý za firmu detekuje všetky potenciálne riziká.
V rozhovore sa dozviete:
ako by mala vyzerať technologicky pripravená a konkurencieschopná firma v roku 2030,
do akých technológií dnes firmy vo veľkom investujú,
čo je najčastejším vstupným bodom kybernetického útoku,
ako sa dokáže chrániť aj malá firma, ktorá nemá bezpečnostný tím,
prečo nestačí, ak téme kyberbezpečnosti rozumie len bezpečnostný tím vo firme,
na čo by sa firma mala zamerať pri bezpečnostnom audite.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Analytik: Byt ako dobrá investícia? Sú tu riziká
Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že …
Notas do episódio
Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že sa opäť treba pripraviť na drahšie hypotéky.
Dôvodom je, ako inak, geopolitika. Kým v marci sme sa nachádzali na najnižších číslach, vojna s Iránom a následné zvyšovanie cien pohonných látok pohnali hore infláciu, na ktorú ECB musela reagovať.
„Centrálna banka neotáča kormidlo monetárnej politiky iba pre štvrtinu percentuálneho bodu a už po júnovom zvýšení sme čakali, že minimálne jedno ďalšie príde,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že ešte nie sme na konci.
Ďalšie zvyšovanie je možné koncom roka, keď bude mať ECB k dispozícii najnovšiu prognózu. Vylúčené pritom nie je ani to, že prekročíme hranicu štyroch percent.
Väčšina komerčných bánk už zvyšovanie do svojich ponúk pretavila. Ak sa niekomu končí viazanosť v priebehu najbližších mesiacov, mal by sa podľa Kočiša aktívne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho budúca splátka a či by sa s ňou prípadne nedalo ešte niečo robiť. „Netreba sa báť vyjednávať, porovnať si trh a informovať sa aj v iných bankách, čo mi prípadne vedia ponúknuť,“ dopĺňa Kočiš.
V rozhovore sa dozviete:
ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby,
či sa už zvýšenie pretavilo do produktov komerčných bánk,
či sa ešte oplatí kupovať byt vzhľadom na úroky a ceny nehnuteľností,
či kalkulovať, respektíve čakať pri kúpe na lepšie časy,
ako postupovať, ak sa mi čoskoro končí viazanosť pri hypotéke.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Expertka: Protiimigračné heslá vlády? Skôr rétorika ako realita
Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu …
Notas do episódio
Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu okrem iného nahrádzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snažíme vzdelať šikovných mladých ľudí, ktorí si vedia dovoliť vlastné bývanie a štát hospodári tak, že má na adresnú pomoc a zároveň je pripravený na horšie časy.
Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec.
„Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová.
Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity.
„Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie.
Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú.
V rozhovore sa dozviete:
čo je cieľom vízie,
aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom,
ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia,
či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia,
či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Priemyselník: Odvedieme 40 percent z platu. Naša ekonomika preto zhasína
Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie …
Notas do episódio
Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie na minimálnu mzdu, ale na výšku tej priemernej, ktorá dosahuje len niečo nad 1600 eur.
Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku.
„Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz.
V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať.
Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily.
„Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz.
V rozhovore sa dozviete:
či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky,
ako prebiehajú rokovania o jej výške,
či sám štát dodržiava jej zvyšovanie,
ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom,
ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index
–
Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Šuster: Transakčná daň už svoju škodu napáchala. Vráti sa málo
Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom. Fico …
Notas do episódio
Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom.
Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno.
Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina.
„Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik.
Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať.
„Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent.
V rozhovore sa dozviete:
Čo čaká vládu pri novom rozpočte,
či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať,
prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi,
či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie,
čo prinesie zrušenie transakčnej dane.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Galek: Ak bude Fico rozhodovať o jadrovke, dopadne to ako diaľnica do Košíc
Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort …
Notas do episódio
Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort hospodárstva dostal už dva termíny, no ani jeden nesplnil.
Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner.
„Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek.
Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku.
„Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom.
Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse.
„Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva.
V rozhovore sa dozviete:
ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu,
čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu,
nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok,
prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori,
čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Analytik: Odchod Tesca by dával zmysel. Sústredí sa na Britániu
Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo. Teraz však už spoločnosť …
Notas do episódio
Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo.
Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe.
Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco.
„Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma.
Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu.
„Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov.
Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje.
Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca.
V rozhovore sa dozviete:
Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy,
do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia,
ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku,
kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť,
či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Analytička: Rozklad právneho štátu nás môže vyjsť na vyše päť miliárd eur
Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme …
Notas do episódio
Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze.
Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície.
Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur.
„Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje.
Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh.
„Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka.
V rozhovore sa dozviete:
čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov,
aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna,
aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku,
ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu,
čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Index brand: AI mení spôsob práce aj kybernetické útoky. Sú firmy pripravené?
Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú …
Notas do episódio
Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how?
Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
V prípade spaľovne Slovnaftu sme pripravení dať žalobu na súd
Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej …
Notas do episódio
Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko.
Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy.
„Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje.
Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu.
Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam.
„Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi.
V rozhovore sa dozviete:
Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí,
prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej,
prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené,
aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave,
na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ovčarik: II. pilier sa nemá stať lacným zdrojom požičiavania peňazí pre štát
Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality. Podľa Maroša …
Notas do episódio
Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality.
Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy.
„Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje.
Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel.
„Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva.
Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie.
„Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné.
V rozhovore sa dozviete:
aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania,
o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami,
aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore,
ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov,
prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ostatník: Zatiaľ AI nerozhoduje, kde zaútočíme. Bojím sa, keď to tak nebude
Po summite NATO v Ankare je zrejmé, že členské štáty budú musieť v najbližších rokoch investovať do obrany čoraz viac — ale zároveň aj rozumnejšie. Cieľ päť percent je nová realita, to však neznamená, že stačí …
Notas do episódio
Po summite NATO v Ankare je zrejmé, že členské štáty budú musieť v najbližších rokoch investovať do obrany čoraz viac — ale zároveň aj rozumnejšie. Cieľ päť percent je nová realita, to však neznamená, že stačí iba nakúpiť drahú techniku. Dôležité je hlavne to, čo za peniaze získame.
Podľa Viliama Ostatníka, výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, sa už mnohé dôležité nákupy dejú. „Pozitívne vnímam ohlásené dokúpenie desiateho dotankovacieho lietadla, aj strategických lietadiel od Airbusu a takisto viacúčelového prieskumného lietadla GlobalEye od firmy Saab. Všetky tieto plány sú pozitívnou správou nielen pre NATO, aj priamo pre európsky priemysel, keďže ide o európske firmy,“ vysvetľuje.
K lepšiemu sa podľa neho mení aj spôsob, ako sa Európa snaží urýchliť budovanie svojej vlastnej obranyschopnosti. Ešte donedávna ju totiž do značej miery brzdilo viacero vecí, od chýbajúcich peňazí, cez výrobnú kapacitu, regulácie, až po politickú vôľu.
„Niektoré časti sa však nedajú nafúknuť z piatka na pondelok, ako napríklad výcvik a nábor do ozbrojených síl, ale aj získanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by vedela naplniť požiadavky obranného priemyslu. Zvýšiť tieto stavy môže trvať aj roky,“ dodáva.
Osobitnou kapitolou sú však aj zmeny, ktoré do obranného priemyslu, respektíve do spôsobu vedenia vojny, prináša umelá inteligencia a autonómnosť. Podľa Ostatníka ide o revolúciu vo vojenstve podobnú vlakom, telegrafovému spojeniu či vyvinutiu navádzaných striel.
„Umelá inteligencia dokáže absolútne urýchliť rozhodovacie schopnosti veliteľa a v prípade, že je spojená s kinetickou zbraňou, zvýšiť aj ničivú silu útoku. Z toho však následne vyplývajú aj otázky o tom, ako a na čo ju používať a prípadne, ako sa proti niečomu takému brániť,“ dodáva analytik s tým, že dnes má ešte stále posledné slovo pri rozhodovaní o cieľoch útoku človek. V budúcnosti však určite vyvstane otázka, do akej miery by v procese mala byť zapojená AI.
A dohodnúť sa na pravidlách bude chcieť, okrem iného, aj dostatok politickej vôle.
V rozhovore sa dozviete:
čo priniesol summit NATO v Ankare obrannému priemyslu,
kam sa posúva obranný priemysel Európy,
do akej miery ho ovplyvňuje využívanie AI, dronov a autonómnosť,
na koľko myslíme už dnes na obranu proti týmto novým druhom vedenia boja a kde sú hranice ich využívania,
prečo je rozvoj obrany štát rovnako dôležitý ako fungujúce zdravotníctvo či školstvo.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Dovolenkový expert: Ľudia si zvykli na hrozby a lietajú všade
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už …
Notas do episódio
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk.
Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť.
Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent.
Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk.
Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
ako vyzerá dovolenková sezóna 2026,
či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta,
ako zdraželi európske destinácie,
kde môžu dovolenkári ušetriť,
ako sa dovolenkuje na severe Európy.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Za fiasko s veternými elektrárňami si vláda môže sama
Snaha o verejné prerokovanie návrhu strategického dokumentu o akceleračných zónach pre veterné elektrárne sa v júni skončila fiaskom. Verejné prerokovanie bolo plné kriku a zástupcovia ministerstva životného …
Notas do episódio
Snaha o verejné prerokovanie návrhu strategického dokumentu o akceleračných zónach pre veterné elektrárne sa v júni skončila fiaskom. Verejné prerokovanie bolo plné kriku a zástupcovia ministerstva životného prostredia ho predčasne ukončili bez toho, aby sa vôbec dostali k slovu.
„Bola to mimoriadne napätá situácia, akú sme tu ešte nevideli, ale myslím si, že štát si za to môže do značnej miery aj sám,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Dôvodom je podľa neho veľmi zlý spôsob prípravy celého návrhu akceleračných zón, ktorému chýbala riadna komunikácia s verejnosťou a dotknutými obcami. „Ministerstvo tu zlyhalo a podcenilo situáciu, ktorá je nabitá emóciami. Od začiatku mali komunikovať, čo budú robiť, a podrobiť návrh riadnemu pripomienkovaniu ešte skôr, ako zorganizovali verejnú diskusiu.“
Mimoriadny odpor časti verejnosti proti veternej energii je spôsobený aj tým, že samotná vláda na čele s premiérom majú rozporné vyjadrenia. Na jednej strane vláda napĺňa plán obnovy, kde sa zaviazala budovať veterné parky ako čistý a bezpečný obnoviteľný zdroj energie, a na druhej strane premiér Fico vyhlásil, že veterné elektrárne nepotrebujeme. „Zrejme je tu záujem, aby sme boli odkázaní len na ruský plyn a jadro.“
Slovenská vláda sa snaží naštartovať ekonomický rast a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť firmám lacnejšiu elektrinu. Podľa Karabu by aj tu mohli pomôcť práve veterné elektrárne, pretože predstavujú jeden z najlacnejších zdrojov. „Veterný park sa dá postaviť za pár mesiacov. Elektrina z vetra stojí 50 - 60 eur za MW/h, pričom súčasná cena elektriny na trhu je viac ako 100 eur za MW/h.“
Odpor časti verejnosti proti veterným elektrárňam sa spája s obavami z ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie. Ľudia sa najčastejšie boja hluku a škodlivých vibrácií turbín. Karaba priznáva, že v ich blízkosti človek skutočne môže počuť svišťanie.
Zdôrazňuje však, že na Slovensku platí veľmi prísna legislatíva, podľa ktorej je minimálna odstupová vzdialenosť turbín od obydlí jeden kilometer. „V takejto vzdialenosti už nemáte šancu počuť ani cítiť vôbec nič.“ Vďaka moderným technológiám sú tiež dnešné turbíny väčšie a ekologickejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali stavať v susednom Rakúsku. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
ako by mala vyzerať debata o akceleračných zónach,
prečo je elektrina z vetra vhodným doplnkom k jadru,
ako k veterným elektrárňam pristupujú v iných krajinách,
aký je vplyv veterných turbín na ľudské zdravie a životné prostredie.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Expertka Profesie: Trh práce vrie – na jeden inzerát je 36 uchádzačov
Slovensko má nízku nezamestnanosť, pod piatimi percentami, a zamestnávatelia majú nedostatok kvalifikovaných ľudí. Potvrdzuje to v rozhovore Ľubica Melcerová zo spoločnosti Alma Career, ktorá prevádzkuje portál …
Notas do episódio
Slovensko má nízku nezamestnanosť, pod piatimi percentami, a zamestnávatelia majú nedostatok kvalifikovaných ľudí. Potvrdzuje to v rozhovore Ľubica Melcerová zo spoločnosti Alma Career, ktorá prevádzkuje portál profesia.sk
Expertka dodáva, že firmy optimalizujú náklady a veľmi zvažujú, či otvoria nejakú novú pozíciu. Uchádzači sú zároveň mimoriadne aktívni. Na jeden inzerát v priemere reaguje 36 záujemcov, čo je obrovská konkurencia. Vlani to bolo 29 a rok predtým len 21.
Najväčší dopyt je po pozíciách v obchode a administratíve, kde je najviac záujemcov o prácu. A naopak, najľahšie si prácu nájdu profesie, ktoré sú nedostatkové, napríklad lekár, zubár, oftalmológ, riaditeľ školy a technické pozície, ako sú rôzni konštruktéri, IT špecialisti, ale aj účtovníci.
V digitálnej dobe sa menia požiadavky zamestnávateľov na pracovníkov. Firmy požadujú mäkké zručnosti ako je kreativita, flexibilita, či schopnosť učiť sa nové veci. Veľmi prudko tiež rastie počet spoločností, ktoré očakávajú od zamestnancov zručnosti pri práci s AI. „Zatiaľ ich nie je veľa, ale trend ich rastu je veľmi výrazný,“ hovorí Melcerová.
Umelá inteligencia zásadne mení trh práce v mnohých smeroch. Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career zhruba polovica firiem rieši svoj problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov zapojením AI.
Aj personálne oddelenia firiem čoraz viac využívajú AI na prvotné sito uchádzačov o prácu. Často sa tak stáva, že záujemca o pracovné miesto dostane zamietavú odpoveď ešte skôr, ako si jeho životopis prečíta nejaký živý človek. „Riziko je veľké, najmä ak človek neuvádza v životopise kľúčové slová z inzerátu a ak CV obsahuje grafické prvky, ktoré AI nedokáže prečítať,“ vysvetľuje expertka Alma Career. Moderuje Eva Mihočková.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Brand: Menový expert: Kurzové riziko môže zhltnúť celú maržu
Firmy intenzívne riešia nákladové položky, ako sú energie, mzdy či odvody, ale pri obchodovaní mimo eurozóny často podceňujú riziko kurzovej straty. Práve nepriaznivý pohyb menového kurzu im pritom môže vymazať …
Notas do episódio
Firmy intenzívne riešia nákladové položky, ako sú energie, mzdy či odvody, ale pri obchodovaní mimo eurozóny často podceňujú riziko kurzovej straty. Práve nepriaznivý pohyb menového kurzu im pritom môže vymazať celú maržu uskutočneného cezhraničného obchodu. Patrik Biňovský, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta v brandovanom rozhovore vysvetľuje, aké sú možnosti zabezpečiť sa proti kurzovému riziku a aké náklady to obsahuje.
Viac ako polovica slovenského zahraničného obchodu sa uskutočňuje v inej mene. Až 740 miliónov eur prúdi do Českej republiky v českých korunách. Veľký podiel má aj obchod s Čínou, kde firmy realizujú transakcie v amerických dolároch.
Česká koruna sa za posledné roky pohybovala v rozsahu zhruba 24 až 26 korún za euro, čo je rozpätie takmer osem percent. Pre firmu, ktorá má ročný obrat s českými partnermi 500-tisíc eur, to v praxi znamená kurzové riziko 40-tisíc eur.
Podľa Biňovského sa nedá spoliehať na jednoduchú predstavu, že aj keď kurz môže kolísať, z dlhodobého hľadiska sa to vyrovná. Prax túto teóriu nepotvrdzuje.
„Problém kurzového rizika je v tom, že na prvý pohľad ho nie je vidieť,“ hovorí člen predstavenstva Akcenty. Firma má pred sebou faktúru, kde je napísané, že zaplatila niečo v cudzej mene, ale finálny výsledok uvidí až na konci roka, keď spraví záverečné zúčtovanie a vyskočia kurzové rozdiely. „Väčšina firiem kurzové riziko nerieši, čo je chyba. Častokrát sa spamätajú až vtedy, keď na konci roka zistia, že kurzový rozdiel im zhltol celú maržu,“ vysvetľuje expert.
Firmy to môžu riešiť rôzne. Prvým nástrojom je mať účty v zahraničných menách, v ktorých firma obchoduje. Môže tiež s bankou vyjednávať o kurze, s ktorým sa transakcia zrealizuje. A napokon existujú nástroje ako forwardy, ktorými si spoločnosť dopredu dohodne kurz, ktorý sa v budúcnosti pri platbe použije. „Ak by sme dnes urobili forward česká koruna - euro na tri mesiace, tak príplatok by bol cca sedem halierov na euro,“ približuje Biňovský.
Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou Akcenta. Moderuje Eva Mihočková.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Finančný expert: Na byte sa dá extrémne zarobiť, ale nie na Slovensku
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako …
Notas do episódio
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako sa zmení hypotekárny a realitný trh vysvetľuje v rozhovore Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent.
Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik.
Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku.
„Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“
Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“
Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov.
Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu.
Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“
Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac.
Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
ako sa menia podmienky hypoték,
čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania,
ako sa zmenia podmienky pre investorov,
kde a ako dnes kúpiť investičný byt,
aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ekonóm Ďurana: Obávam sa, že transakčnú daň nezrušia
Vláda schválila balík prorastových opatrení na naštartovanie ekonomiky. Veľa pochvaly však za ne nezožala. Zamestnávatelia aj odborári sa zhodujú, že ide len o kozmetické zmeny. Súhlasí s nimi aj ekonóm Radovan …
Notas do episódio
Vláda schválila balík prorastových opatrení na naštartovanie ekonomiky. Veľa pochvaly však za ne nezožala. Zamestnávatelia aj odborári sa zhodujú, že ide len o kozmetické zmeny. Súhlasí s nimi aj ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
V rozhovore upozorňuje, že vládny materiál má názov „stabilizačné opatrenia“ a nie prorastové, čo má svoju výpovednú hodnotu. Mnohé zo schválených opatrení sú podľa Ďuranu dobrým nápadom, ale čakať od nich nejakú zásadnú zmenu nemôžeme. „Nie som prekvapený ani sklamaný,“ komentuje prijatý balík.
Vláda by podľa ekonóma mala v prvom rade vytvárať prostredie, v ktorom zamestnávatelia budú súťažiť o zamestnancov a tým porastú mzdy. Tak sa zvyšuje blahobyt v krajine. „Na Slovensku však vidíme hlavne vytváranie miest s nízkou pridanou hodnotou a slabo platenými ľuďmi, investori odchádzajú a noví neprichádzajú. To je nenaplnenie základnej úlohy vlády. Vláda sa snaží zabezpečiť svoju vlastnú pozíciu a ekonomický rast ide bokom.“
Slovensko v hospodárskom raste zaostáva a premiér Robert Fico opakuje, že za to môžu problémy nemeckej ekonomiky. Riešením je podľa neho naliať do ekonomiky desať, možno až pätnásť miliárd eur, aby sa dostavil efekt. Podľa Ďuranu je to nepochopenie úlohy vlády.
„Vláda nemá vytvárať rast. Vláda má umožňovať, aby vznikol. Tento rok si požičiame šesť miliárd eur, ktoré v podstate nalejeme do ekonomiky, pretože ich rozdáme v podobe dávok, vládnych nákupov a podobne. A ekonomický rast aj tak klesá. Takže peniaze sa do ekonomiky lejú, ale smerujú tam, kde nemajú. Výsledkom je vysoká inflácia, deficit a rastúci dlh.“
Vláda sľubuje, že na jeseň predstaví ďalšie opatrenia, ktoré by už mali obsahovať zásadnejšie zmeny vrátane daní a odvodov. „Ak by prišli len so zrušením transakčnej dane, tak budem rád. Ale obávam sa, že ani to tam nebude,“ hovorí ekonóm.
V aktuálne predstavenom balíku sú aj pozitívne zmeny. „Obsahuje opatrenia, ku ktorým by asi vláda za normálnych okolností nepristúpila, napríklad deregulácia opatrení BOZP, zníženie nákladov na energie alebo zavedenie možnosti podnikať od 16 rokov. To treba privítať.“
Zásadnejšie zníženie daňovo-odvodového zaťaženia však Ďurana neočakáva. Vláda si to skrátka nemôže dovoliť bez toho, aby znížila svoje výdavky a sociálne transfery, čomu sa bráni. „My máme podiel sociálnych transferov porovnateľný s Gréckom pred jeho pádom. Ak toto nezmeníme, tak zásadné zníženie daní nemôže prísť.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková.
V rozhovore sa dozviete:
v akom stave je slovenská ekonomika,
čo treba na naštartovanie jej rastu,
aká je úloha vlády pri stimulácii ekonomiky,
či budú mať podniky lacnejšie energie,
prečo vláda výraznejšie nezníži dane.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Brand: Expert ZSE: Záujem firiem o elektromobily narástol trojciferne
Slovensko je druhé najhoršie v EÚ z hľadiska podielu elektromobilov na nových registráciách. Je to výsledok štátnej politiky, ekonomickej situácie aj celkového nastavenia spoločnosti. „Prechod od spaľovacích …
Notas do episódio
Slovensko je druhé najhoršie v EÚ z hľadiska podielu elektromobilov na nových registráciách. Je to výsledok štátnej politiky, ekonomickej situácie aj celkového nastavenia spoločnosti. „Prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom musí byť výsledkom dlhodobého vývoja trhu. Náš zákazník je stále pomerne konzervatívny,“ hovorí Juraj Krajcár, člen predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika v brandovanom rozhovore, ktorý vznikol v spolupráci so ZSE Drive.
Postupne sa však akceptácia elektromobilov na Slovensku začína meniť. Výrazným impulzom bol nárast cien energií po roku 2022. To robí elektromobilitu atraktívnejšou aj pre slovenských zákazníkov. „Vidíme to najmä na firemných flotilách. Záujem o elektromobily kulminuje práve v týchto mesiacoch a riešenia pre firemných zákazníkov tvoria najväčšiu časť toho, čím sa aktuálne zaoberáme,“ hovorí J. Krajcár.
Firmy prechádzajú na elektromobily z racionálnych dôvodov. Chcú si zabezpečiť optimálne prevádzkové náklady po tom, ako narástli ceny pohonných hmôt. Je to významný faktor najmä pre firmy podnikajúce v doprave. „V poslednom kvartáli narástol záujem firiem o elektromobilitu v trojciferných číslach,“ dodáva člen predstavenstva ZSE.
Tomu zodpovedá aj budovanie nabíjacej siete. V lete by mal byť dokončený ucelený koridor z Bratislavy do Košíc, čo umožní nabiť elektromobil najmenej každých 30 kilometrov. Zároveň nové technológie umožňujú skracovať dobu nabíjania.
„Vo verejnej nabíjacej sieti dnes vieme poskytnúť výkon 400 kW, ale vo svete sú technológie, ktoré dávajú výkon až 1500 kW,“ hovorí J. Krajcár. To reálne vyrovnáva čas nabíjania elektromobilu s časom tankovania klasického auta. Takáto technológia príde aj na Slovensko. „V pilotnej prevádzke to budeme testovať čoskoro. Finálne nasadenie však bude závisieť od komerčných podmienok na trhu,“ dodáva člen predstavenstva ZSE.
V rozhovore sa ešte dozviete:
prečo je na Slovensku málo elektromobilov,
aký význam má elektromobilita pre firmy,
ako sa vyvíja sieť nabíjacích staníc,
ako vyzerá elektromobil ako energetický prvok.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Aqui estão os 40 episódios mais recentes de 438. Os mais antigos estão no feed do podcast.
Podcasts parecidos
Mais podcasts de Negócios
Este podcast é seu?
Confirme com uma entrada no seu feed: você recebe um código aqui, adiciona como podcast:txt no canal do seu feed e nós verificamos. Depois disso, seu podcast aparece como “verificado” no SoundNode.