Nezhasínaj!

Máte radi podcast Nezhasínaj!? Dajte nám svoj hlas v súťaži Podcast roka 2026, kategória "Story" alebo "Miláčik". Hlasovať môžete do 31. mája. Ďakujeme vám!

Hlasuj za Nezhasínaj! v súťaži Podcast roka 2026

Jan Kefer – hermetik, astrológ a rešpektovaný učenec. Na rozdiel od Arvéda Smíchovského nikdy netúžil po moci. Veril, že skutočné poznanie človeka privedie k svetlu, nie k temnote.

Je možné bojovať proti zlu inak než zbraňami? Kde sa končí poznanie a začína sa fanatizmus? A akú cenu zaplatí človek, ktorý sa rozhodne postaviť temnote?

V druhej časti dvojdielneho príbehu Pražskí okultisti sa pozrieme na osud muža, ktorého neskôr nazývali Biely mág.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Máte radi podcast Nezhasínaj!? Dajte nám svoj hlas v súťaži Podcast roka 2026, kategória "Story" alebo "Miláčik". Hlasovať môžete do 31. mája. Ďakujeme vám!

Hlasuj za svoje obľúbené podcasty z dielne Bauer Media Svet podcastov v súťaži Podcast roka 2026

Praha medzi vojnami bola mestom tajomstiev, hermetikov a ľudí, ktorí verili, že pomocou mágie dokážu meniť realitu. V jej temných zákutiach sa pohybovali okultisti, alchymisti, mystici aj fanatici. Medzi nimi vynikal muž, ktorého prezývali Malostranský diabol – Arvéd Smíchovský.

Vzdelaný, charizmatický a posadnutý zakázaným poznaním. Túžil po absolútnej moci nad vedomosťami, ľuďmi aj vlastným osudom. Jeho život sa preplieta s nacizmom, udavačstvom, okultnými rituálmi a nebezpečnými hrami s temnotou.

Kto bol muž, ktorý tvrdil, že sa rozpráva s démonmi? Prečo sa okolo neho začali objavovať zvláštne úmrtia, udania a strach? A čo sa odohrávalo v jeho tajnom oratóriu pod pražským domom?

V prvej časti dvojdielneho príbehu Pražskí okultisti sa pozrieme na zrod jednej z najtemnejších postáv českých dejín.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Na okraji lesov, medzi Banskou Belou a magickou Banskou Štiavnicou, sa medzi stromami ukrýva miesto, o ktorom miestni hovoria len veľmi opatrne. Nájdete tu starý, dávno opustený dom. Stojí mimo turistických chodníkov, nevedú k nemu žiadne značky, len úzke, sotva viditeľné chodníky, ktoré sa strácajú v porastoch. Podľa miestnych legiend a rozprávaní sa práve tu, v období Druhej svetovej vojny, odohralo niečo, čo sa nikdy nepodarilo úplne vysvetliť.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Ján Mikuš
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Na odľahlom statku Hinterkaifeck v Bavorsku, obklopenom poliami a lesmi, sa v noci z 31. marca na 1. apríla 1922 odohralo niečo, čo dodnes patrí medzi najdesivejšie nevyriešené prípady v dejinách Nemecka. Podozrivých bolo veľa. Hovorilo sa o pomste, rodinných sporoch aj o človeku, ktorý rodinu mohol dlhší čas sledovať. Objavovali sa mená susedov, známych aj úplne cudzích ľudí. No napriek tomu sa nikdy nepodarilo s istotou vysvetliť, čo sa na statku v tú noc skutočne stalo… a kto za tým stál. Aj po viac než sto rokoch zostáva Hinterkaifeck miestom, nad ktorým visí temná, ťaživá atmosféra. Statok už dávno neexistuje. No príbeh o krokoch na povale, stopách v snehu a zvláštnom tichu po osudnej noci dodnes naháňa zimomriavky.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Japonský folklór je často vnímaný ako svet zvláštnych bytostí, démonov a duchov. No pod povrchom farebných ilustrácií a rozprávok pre deti existuje aj oveľa temnejšia vrstva – taká, ktorá sa dotýka najhlbších ľudských obáv. A hrdinovia týchto príbehov neraz balansujú na hranici medzi životom a smrťou.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nad mokraďami, rašeliniskami a močaristými lúkami sa uprostred noci objavujú slabé modrasté alebo žltkasté svetielka. Už stáročia ich ľudia nazývajú „bláznivý oheň“. V slovanských krajinách sa pre ne udomácnil aj názov "bludičky". Podľa legiend a ľudových rozprávaní boli bludičky duchovia alebo nepokojné duše, ktoré pocestných zvádzali z ciest. Pre ľudí putujúcich tmavými lesmi boli svetlá varovaním, že sa nachádzajú na nebezpečnom mieste. Pribeh tejto epizódy vás prenesie do roku 1976, do obdobia Česko-Slovenska, do zahmlených a neprebádaných lesov najstaršieho pohoria Európy. Oblasť sa volá Šumava a práve tu sa "bláznivý oheň" môže zjaviť aj dnes.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Od vzniku podcastu Nezhasínaj nám chodia desiatky tipov na príbehy, ktoré by sme mali spracovať. Často sú to zvláštne udalosti, ktoré opísali starí rodiča, alebo sa spájajú s lokálnou históriou a povesťami. Pred rokom nás oslovil poslucháč, ktorý v maile opísal príbeh, ktorý sa stal jemu samému. Pre potreby podcastu sme ho upravili do literárnej podoby. Zmenili sme mená a miesto, kde sa príbeh odohrával a vynechali sme niektoré detaily, ktoré kliatbu údajne robia účinnou. Upozorňujeme, že neodporúčame, aby ste metódu reverzného playbacku skúšali. Z príbehu, ktorý si vypočujete, je jasné, prečo to nie je dobrý nápad.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Mestom Fermoy, v grófstve Cork v Írsku, preteká na prvý pohľad pokojná rieka Blackwater. Obteká staré domy, mosty a lúky, akoby tu bola len kulisou každodenného života. Napriek tomu sa spája s jednou z najväčších záhad zmiznutia manželského páru, ktorý je viac ako 30-rokov nezvestný. Hoci polícia každý rok verejnosť vyzýva, aby poskytla akékoľvek informácie, doteraz neprišla k rozhodujúcemu – prelomovému momentu. Zmiznutie Conora a Sheily Dwyerovcov tak patrí medzi najväčšie neobjasnené prípady súčasnej ír­skej kriminalistiky.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Juraj Hrnčirík
Podcast produkcia: Simona Mičová

Na prvý pohľad je to len osamelá silueta na obzore. Biely liatinový maják Great Isaac Light, stojaci na drobnom ostrove Great Isaac Cay severne od Bimini, už viac ako 160 rokov vzdoruje vetru, slanej vode a zabudnutiu. No udalosť z roku 1969, ktorá sa s ním spája, dávno presiahla jeho navigačnú funkciu. Maják sa stal symbolom nevysvetlených zmiznutí v oblasti Bermudského trojuholníka a zároveň miestom, kde sa zrodila legenda o „Grey Lady“.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Pojem psohlavec dnes znie tajomne a trochu rozprávkovo. Jeho význam je však doslovný - človek s hlavou psa. V ľudových povestiach boli psohlavci vnímaní ako neľudské a nebezpečné bytosti, mali štekavú reč a divoké správanie. Ich úlohou nebolo len strašiť. Symbolizovali neznáme a cudzie, teda všetko, čo stálo mimo bezpečného sveta dediny alebo kráľovstva. Psohlavci tak patrili do rovnakého folklórneho sveta ako draci, démoni či obri. Nalesujúci príbeh vám opíše udalosti v osade Sudina pod Poľanou v roku 1944, kedy sa v lesoch neskrývali iba Partizáni.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Veronika Kolejáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Juraj Hrnčirík
Podcast produkcia: Simona Mičová

V chladných vodách pri západnom pobreží dnešnej Austrálie leží nenápadný ostrov Beacon, známy aj ako Ostrov vrahov. Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajný kus skaly v Indickom oceáne. No pod jeho pieskom a medzi útesmi sa dodnes nachádzajú kosti ľudí, ktorí sa stali obeťami jednej z najtemnejších kapitol námorných dejín. Príbeh, ktorý sa tu odohral v roku 1629, nemá obdobu svojou brutalitou ani mierou ľudského zlyhania. Miestni historici hovoria o jednej z prvých zaznamenaných masových vrážd v austrálskych dejinách.

Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Slovenský folklór je bohatý na tajomné bytosti, ktoré formovali predstavy našich predkov o svete. Medzi menej známe, no mimoriadne zaujímavé bytosti patrí rarašok. V slovenských poverách je často vykresľovaný ako malý domový duch, ktorý môže byť užitočný, no rovnako ľahko dokáže obrátiť všetko na neporiadok. V niektorých príbehoch má dokonca podobu iskričky pri peci, inokedy chlpatého škriatka s ohnivými očami. V ústnom podaní bol však viac než len postavička z rozprávok – predstavoval symbol narušeného poriadku, napätia či vnútorných rozporov v dome. Rarašok prichádza, iba keď ho zavolajú. Slúži na to zaklínadlo vyslovené o polnoci, na správnom mieste a so správnym úmyslom. Vtedy sa zjaví nie ako malé strašidielko, ale ako magická entita, ktorá dokáže splniť to, po čom človek túži najviac na svete… avšak za cenu, ktorú si málokto dopredu uvedomuje.

PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia:Juraj Hrnčirík
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nasledujúci príbeh vás vtiahne do atmosféry tajomstiev, napätia a nejasných hrôz, ktoré sa ukrývajú za stenami starého rodinného domu na Floride. Mladý pár sa vydáva na cestu za rodinným požehnaním, no namiesto očakávanej pohody narazí na temné udalosti, ktoré sa postupne vynárajú z hlbín minulosti. Čo sa naozaj skrýva v rodine, kde je láska jednej matky až chorobne silná – a kde sa minulosť nedá len tak spáliť na popol?

Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Niektoré budovy pôsobia zvonka celkom nevinne — sú čisté, prázdne, čerstvo omietnuté. No neraz sa stane, že stoja na miestach, kde sa kedysi pochovávalo. A tak pod vrstvou betónu niečo čaká na to, kým sa vonku zotmie.

Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V roku 1925 sa stala v Tatrách pri Žabom plese tragédia, pri ktorej zahynuli záhadným spôsobom traja ľudia. Obeťami bol mladý študent, poľský prokurátor a jeho dvanásťročný syn. Jediný, kto prežil, bola prokurátorova manželka. Keď ju záchranári našli, sedela pri telách obetí. Preživšia nevedela vysvetliť, čo sa v ten osudný deň v Tatrách stalo. Vyšetrovatelia uzatvorili prípad ako nešťastie, počas ktorého zabíjal vzácny úkaz. Dobové médiá však písali o vražde.

PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Ján Mikuš
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Váh tu bol odjakživa. Vlnil sa zemou, dával vlahu poliam i lesom. Ale keď sa nahneval, bral všetko, čo mu stálo v ceste. Nemal zľutovanie a raz vzal do svojich osídel aj nevinnú pannu. Ľudová povesť hovorí, že Váh vo svojich vodách zalial mladú pannu, a to bez nádeje na únik. Iba raz v roku z vôd Váhu panna vystúpi, usadí sa na čierne skaly a kričí do diaľav. Vtedy prosí chlapcov aj mužov, aby ju zachránili. A ak sa im pannu podarí zachrániť, dostanú od nej kráľovskú odmenu. Otázne zostáva či je táto odmena hodná toho, čo sa im začne diať so životom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Veľké finále príbehu o prípade prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o jeho vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu.

Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.

Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Žijú veľmi izolovane, odmietajú bohatstvo, konzum, moderné technológie, ako sú autá, televízia, internet či elektrina. Majú zakázané spievať, tancovať aj športovať. Ich život je zameraný na tvrdú prácu a farmárčenie, ktoré im umožňuje byť sebestační. Ženy sa starajú o domácnosť a o deti, zatiaľ čo muži sa venujú poľnohospodárstvu. Hovoria svojím vlastným jazykom, Plautdietsch, čo je dialekt nemčiny. Ich spôsob života je veľmi prísny, založený na odriekaní a oddanosti Bohu.

Reč je o malej náboženskej kolónii Menitoba, ktorá žije na juhovýchode Bolívie, v úrodných nížinách regiónu Santa Cruz. Žije tu asi dvetisíc farmárov s veľkými rodinami, ktorí patria k ultrakonzervatívnej sekte Menonitov. V 19. storočí utiekli z Európy pred prenasledovaním a perzekúciou. Väčšina z nich sú Holanďania druhej a tretej generácie. Ich spôsob života na prvý pohľad vyzerá ako stratený raj. Ale keď večer padne na izolované usadlosti tma, v temnote za zavretými dverami sa môže stať čokoľvek.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.

Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.

Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.

Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:

Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),
Dejiny Diabla (Robert Muchembled),
Agáta (Denisa Fulmeková),
Akkelare (Pablo Aguero, 2020),
Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),
Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),
Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Pár kilometrov od Rigy sa nachádza malé mestečko s názvom Valmiera. V dobách, kedy sa v ňom odohrával nasledujúci príbeh sa nazývalo Wolmar. Vtedy ho obklopovali nekonečné brezové háje a lesy, v ktorých bol aj penzionát Neuwelcke. Išlo o váženú školu pre mladé dievčatá z vyššej lotyšskej spoločnosti, z nemecky hovoriacich vplyvných rodín. A práve tu, v starej budove uprostred lesov sa odohral jeden z najznámejších prípadov bilokácie v tomto regióne.

Podľa rozprávaní istá mladá žena bola údajne schopná byť na dvoch miestach súčasne. Tento fenomén bilokácie sa dostal do povedomia ľudí v súvislosti s jej mystickými schopnosťami, ktoré boli vnímané, ako nepochopiteľné. Či ide o skutočné udalosti alebo legendu, dodnes nevieme. Príbeh sa napriek tomu stal zaujímavým príkladom prepojenia lotyšskej histórie s folklórom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Zuzana Sotáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Zvláštne, neraz hlasné zvuky pripomínajúce rany. Samovoľné padanie predmetov či neobvyklý pohyb vecí v miestnosti. Aj takto sa opisujú paranormálne javy, ktoré indikujú, že sa v domácnosti nachádza poltergeist. Toto slovo pochádza z nemčiny a v doslovnom preklade znamená "hlučný duch". Takýto prípad sa odohral aj v Kanade, v Novom Škótsku v 70. rokoch 20. storočia. Známy je ako Veľká amherstská záhada a patrí medzi najviac zdokumentovaný a medializovaný prípad paranormálneho javu vôbec.

Poltergeist strpčoval život mladej žene menom Ester Cox, ktorá v tom čase mala iba 17 rokov. Prípad sa stal predmetom vyšetrovania aj Waltera Hubbella, herca so záujmom o nadprirodzené javy. O udalostiach v dome si viedol denník, na základe ktorého neskôr napísal knihu s názvom The Haunted House: A True Ghost Story. Skeptickí vyšetrovatelia však prípad odmietli ako hoax a dokonale premyslený podvod. Napriek tomu sa prípad Ester Cox a Hubbellova kniha stali významnou súčasťou diskusií o poltergeistoch a paranormálnych javoch v populárnej kultúre.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Veronika Kolejáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je žiadnym tajomstvom, že polepšovne často fungovali v katastrofálnych podmienkach. Prichádzali sem deti z problémových rodín, opustené a duševne zmrzačené. Namiesto lásky a psychologickej pomoci, zažívali týranie, bitky, ale aj sexuálne násilie. Utrpenie, ktoré nemalo koniec, zúfalstvo a nemožnosť uniknúť. To všetko sa vpísalo do hrubých múrov aj mnohých slovenských kaštieľov, ktoré v minulosti slúžili ako polepšovne. Niektorí veria, že keď budete na takýchto miestach dobre počúvať, zachytíte nárek mladých žien, ktorým sa nepodarilo prejsť na druhú stranu, ale ostali naveky uväznené vo svojej najhoršej nočnej more. Tento príbeh je pripomienkou toho, aké dôležité je bojovať za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Priblíži vám osud 13-ročnej polosiroty Magdy, ktorá musí čeliť nielen nepriateľskej atmosfére a neľudským podmienkam, ale aj desivým tajomstvám minulosti.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.

Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:
Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.).
Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková).
Svätyne (Dominika Madro).
Šeptuchy (Alena Sábuchová).
Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková).
Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať.

Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom.

Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala,  sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Michaela Materáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť.

Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy.

Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu.

Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová