Ulicami Bratislavy

Viaceré cintoríny v hlavnom meste sú miestom pokoja a oddychu od rušných ulíc. Cintorín pri Kozej bráne, židovský neologický, Mikulášsky či Ondrejský cintorín. Práve tieto chcela v 80. rokoch vtedajšia moc prakticky zlikvidovať a premeniť ich na parky či zábavné priestory. S ochranárom Mikulášom Hubom sme sa rozprávali o príbehu záchrany cintorínov a o ich historickej hodnote.

Hovorili sme aj o zaniknutých a novovzniknutých cintorínoch, o výnimočnej architektúre bratislavského krematória aj o tom, kde sú pochované významné osobnosti ako Alfréd Wetzler, Michal Kováč či Ondrej Nepela.

Na chvíľu buďme turistami vo vlastnom meste. Čo nové môžeme objaviť, ak sa vyberieme do ulíc Bratislavy s turistickým sprievodcom? To nám prezradí náš overený hosť Roman Delikát, ktorý je miestnym sprievodcom.

Rozprávali sme sa o typických trasách, ktorými chodia turisti na prehliadkach, ako sa správajú a odkiaľ k nám najčastejšie chodia. Pri akej dominante sú zaručene všetci turisti fascinovaní? Na čo sa najviac pýtajú? Vďaka turistickej prehliadke sa dozviete príbeh Čumila, bratislavského Korza, ale aj o legendách spojených so Starou radnicou.

Obchodný dom Prior na Kamennom námestí a priľahlá budova hotela Kyjev sa stali v minulom roku národnou kultúrnou pamiatkou. Čo to znamená pre budúcnosť týchto stavieb? Pýtali sme sa historika architektúry z SAV Petra Szalaya.

Prior otvorili v roku 1968, celý komplex obchodného domu a hotela o desať rokov neskôr. Pre nápor ľudí povolali aj armádu, ktorá regulovala vstup ľudí. V Priore rátali pôvodne aj s predajňou škodoviek. Ikonickú zvonkohru vytvorili pôvodne pre výstavu Expo v Montreali v roku 1967, kde aj bola odprezentovaná. Hotel Kyjev bol výnimočný svojím atypickým riešením dizajnu aj v izbách. Ako vyzerá teraz jeho interiér? Súčasťou hotela bol aj nočný klub Luna bar, ktorý funguje aj v súčasnosti.

Bratislavčania vo februári pocítili otrasy zo zemetrasenia. Jeho epicentrum bolo pri Šamoríne. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, či sme aj v minulosti mali v hlavnom meste silnejšie zemetrasenia. So seizmologičkou Luciou Fojtíkovou z Ústavu vied o Zemi SAV sme sa rozprávali aj o tom, že v okolí hlavného mesta sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Pocítiť otrasy môžeme aj z Rakúska. Za čias Márie Terézie sme zažili naozaj silné zemetrasenie.

Lucia Fojtíková nám opísala prácu seizmológov na Slovensku, ale aj to, ako sa pred zemetrasením chrániť. Prezradila tiež, ako vyzerá seizmická stanica, ktorá sa nachádza na Železnej studničke.

Poďme sa na Bratislavu pozrieť spoza filmových reflektorov. Aké legendárne filmy vznikli v hlavnom meste? Kde sa nachádza Fontána pre Zuzanu? Prečo skončili filmové štúdiá na Kolibe? O lokáciách, kde sa nakrúcali naše, ale aj zahraničné produkcie, sme sa rozprávali s filmovým kritikom Petrom Konečným.

Slnko v sieti, Šťastie príde v nedeľu, či Skalní v ofsajde. Ide o filmy, ktoré sú bedekrom starej Bratislavy. Môžeme v nich vidieť, ako sa zmenili ulice hlavného mesta. Pozrieme sa aj na Bambuľku alebo film Rabaka, ktorý hovorí o skupine Elán. Bratislavu si vybrali aj filmári, ktorí chceli stvárniť Viedeň, Sarajevo, či dokonca New York. Snímku Peacemaker tu prišla natáčať Nicole Kidman a George Clooney. Pozrieme sa aj na to, ako Bratislavu stvárnili filmári v "brakových" snímkach.

Mala byť súčasťou pešej promenády od hlavnej stanice po Dunaj. Stavebne má 14 poschodí. Do veľkej pyramídy je včlenená ešte jedna menšia pyramída. Vďaka tomu má jej interiér veľkorysý priestor pre tzv. vnútorné terasy. Budova skrýva aj veľké koncertné štúdio, ktoré je odpružené a vyplnené tlmiacimi materiálmi. V štúdiu sa nachádza veľký orgán s vyše 6300 píšťalami.

Stavba storočia, národná kultúrna pamiatka, prvá budova s oceľovou konštrukciou. Obrátená pyramída. To je budova Slovenského rozhlasu, ktorá bola projektovaná v 60. rokoch, no vysielať sa v nej začalo až v roku 1985. O tom, čo ukrýva, kde inde mohla stáť, alebo aj to, kde vysielal rozhlas po auguste 1968, sme sa rozprávali s dlhoročným pracovníkom rozhlasu Ľubošom Kasalom. Vysvetlil nám tiež, ako sa kedysi nahrávali rozhlasové hry.

Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay... Tieto mená rezonujú medzi Bratislavčanmi. Poznáme kaviareň Scherz, šumivé víno Hubert alebo Palugyayov palác. Ide však o meštianske rodiny, ktoré formovali podobu Prešporku na prelome 19. a 20. storočia.

Súkromnému i profesijnému životu rodín sa venuje výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Navštívili sme ju a spolu s kurátorom Štefanom Hrivňákom sme sa rozprávali aj o osude týchto rodín. Do úspešných príbehov rodín zasiahol rozpad monarchie, hospodárska kríza aj arizácia či nútené vysťahovanie.

S etnologičkou a rodenou Bratislavčankou Katarínou Nádaskou sme sa prešli od adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky.

Štedrú večeru ohlasovali výstrelom z tzv. mažiara, jej čas sa menil. Ryby boli obľúbeným jedlom nielen počas Vianoc, keďže Dunaj ponúkal bohaté množstvo ich druhov. V 16. storočí bol súčasťou Štedrej večere aj delikátne pečený bobrí chvost, ondatrine líčka na víne či vydrie stehienka na pive. V tomto období, keď ešte neboli pevné mosty, chodili furmani s konskými povozmi počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji a takto sa nechal odviezť aj starosta. Zvianočnievalo sa aj na Železnej studničke. Pozreli sme sa aj na obdobie socializmu, keď sa Vianoce premenovali na sviatky pokoja a mieru a za deťmi chodil Dedo Mráz.

Ako vyzerali prešporské ulice počas Vianoc? Kde sa hrávali betlehemské hry a kde sa konali veselice? A ako sa pripravoval typický nápoj Wärmlich? Vypočujte si vianočné vydanie podcastu Ulicami Bratislavy.

Bankovníctvo má v Bratislave bohatú históriu. Prvé sporiteľne stáli zväčša na trati prvej električky. V januári 1842 začal fungovať "prvý peňažný ústav" - Prešporská sporiteľňa. Sídlila na dnešnej Laurinskej ulici. Banky mali sídla často v palácoch s bohatou architektúrou. Uhorská Eskomptná a zmenárenská banka si dala postaviť svoje reprezentatívne sídlo na Hlavnom námestí v secesnom štýle. Tatra banka sídlila v budove dnešného ministerstva kultúry. Treba tiež spomenúť budovu Mestskej sporiteľne na Námestí SNP od architekta Juraja Tvarožka.

O príbehoch bratislavských bánk sme sa rozprávali s miestnym sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradil nám, kde sme mohli nájsť prešporskú "Wall street", ako vyzerali prvé bankovky a kde stál prvý bankomat na území Československa. Typickým znakom sporiteľní bola včela alebo úľ ako symboly pracovitosti.

Reduta bar, Berlinka, Grandka či Astória. V poháriku naliaty absint, čerstvá káva a noviny. V ruchu kaviarne sa práve zišli mladí začínajúci spisovatelia či maliari. Bohémsky štýl života zažil boom v medzivojnovej Bratislave po roku 1920. Celé dni trávili v kaviarňach, baroch a viechach a tvorili. Dôležitým predstaviteľom bol napríklad Jozef Tido Gašpar. Typický bol svojou vychádzkovou paličkou a živým kvetom v klope saka. Stretnúť sme mohli aj Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Janka Jesenského, Mila Urbana, ale aj Zuzku Zgurišku.

Vyberte sa s nami na prechádzku kaviarňami medzivojnovej Bratislavy. Sprevádza nás opäť náš kamarát Dodo - historik Jozef Píry. Zistíme, kto to vlastne bol bohém, kam najradšej chodil, a tiež, ako v tom čase fungovali kaviarne, bary a viechy. Pozrieme sa aj na to, aké kávy sa podávali a že obľúbená bola aj lodná kaviareň Boon.

V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Známa anekdota hovorí, že Bratislava bývala ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká. Či to bolo naozaj tak a ako vyzeral život v trojjazyčnom Prešporku, nám porozprávala jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská.

Hovorili sme aj o pôvode názvu Bratislava, ktorý má len niečo cez 100 rokov. Dovtedy to bol Prešporok, oficiálne po latinsky Possonium. Nechýbalo veľa a mohli sme sa volať aj Wilsonovo mesto. "Starí prešporáci" zvykli rozprávať aj tak, že do slovenskej vety použili maďarské a nemecké výrazy. Dostali sme sa aj k typickým prešporácky výrazom, ako je auzlág, pišinger či štácija. Pýtali sme sa tiež, či aj dnes existuje typický "blavácky" dialekt.

Píše sa 15. storočie, keď zlodejku Barboru pristihli, ako kradla v Dóme sv. Martina milodary aj rúcha. Za to ju popravili, pravdepodobne ju vo vreci hodili do Dunaja. Krádež sa totiž v stredoveku trestala prísne, bežné bolo obesenie. O stredovekých deliktoch na území Bratislavy sme sa rozprávali s historikom SAV Martinom Štefánikom. Poslúžila nám k tomu prvá súdna kniha Bratislavy s názvom Aechtbuch z rokov 1435 až 1519. Je to najdôležitejší prameň pre dejiny kriminality v stredovekej Bratislave.

Dozvedáme sa z nej, že ku kriminalite najčastejšie dochádzalo na predmestí Bratislavy a aj to, že časté boli lúpežné vraždy. Za tie sa lámalo v kolese. Aj kati boli náchylní k zločinom. V rovnaký deň, aký zabili Barboru, prišiel o život aj bratislavský kat. Popraviť ho prišiel kat z Viedne.

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác?

Roztrúsené mesto v meste. Tak sa dajú nazvať intráky v Bratislave. Majú zaujímavú históriu, mnohé z nich sú architektonickým skvostom. Bratislavčania však nemajú dôvod ich navštíviť. Preto sme sa do nich vybrali my s našim kamarátom Dodom - Jozefom Pírym. Dodo je historik, ktorý prednáša na Univerzite Komenského aj o vysokoškolskom živote v Bratislave.

Devín, to je dokonalý prierez dejepisu. Od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Je to nielen hrad, ale aj významná archeologická a prírodná lokalita. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slovanský symbol.

Jeho strategickú polohu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. Vtedy sa však stal Devín aj hranicou železnej opony. Dalo sa navštíviť hrad počas tohto obdobia? A dostali sa vôbec na Devín vierozvestcovia Cyril a Metod? Prečo sem prišli na legendárnu vychádzku štúrovci? Odpovedali nám naši dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.

Čo majú spoločné Zlaté piesky, Sakrakopec nad Račou a Husákova žena? Spája ich smutný osud leteckých nešťastí. Stali sa v rokoch 1976, 1966 a 1977. Keďže vládol socializmus, snažili sa ich ututlať. A samozrejme, sú opradené mýtmi alebo konšpiračnými teóriami. Faktom však je, že tragédii sa tesne vyhol spevák Pavol Hammel, pretože do lietadla nenastúpil.

V najnovšej epizóde sa rozprávame opäť s bratislavským sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradí okolnosti pádu lietadla priamo do jazera na Zlatých pieskoch, haváriu lietadla v lese na Sakrakopci aj nehodu vrtuľníka, ktorá stála život manželky vtedajšieho československého prezidenta Gustáva Husáka Viery Husákovej. Spomenieme však aj ďalšie letecké tragédie, napríklad haváriu Milana Rastislava Štefánika len kúsok za Bratislavou.

V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po druhej svetovej vojne už len okolo 3000. Kde stála židovská štvrť a aké boli tradície tejto komunity?

Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Prečo sa ju nepodarilo zachrániť?

Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. Nachádza sa na najstaršom zachovanom židovskom cintoríne v Bratislave. Pôvodne však mal padnúť za obeť tunelu a električkovej trati.

O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.

Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve "v móde". Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, neskôr Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná Obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou.

Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? V Bratislave nájdeme len zopár ulíc pomenovaných po ženách, Mária Terézia nemá žiadnu. Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Podľa čoho sa vyberajú nové názvy? A kde bola ulica pomenovaná po Adolfovi Hitlerovi? Odpovie nám miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát. Dozvieme sa aj pôvod názvov Kozia brána, Kuchajda a ďalších.

Nenávidená aj milovaná. Už zďaleka nie betónová džungľa. Taká je Petržalka, kedysi Engerau. Súčasťou Bratislavy sa stala po druhej svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj legendárne marhuľové sady. "Vzadu" boli domy, "vpredu" záhrady a chatky. Aj súčasné pomenovania Dvory, Lúky či Háje vychádzajú z pôvodného vzhľadu mestskej časti.

Kde sa dajú ešte dodnes nájsť staropetržalské domy? Vyzerala by Petržalka inak, ak by neprišiel 21. august 1968? To nám prezradil rodený Petržalčan Martin Kleibl, ktorý sa aj profesne venuje popularizácii tejto mestskej časti. Okrem iného stojí za obnovou pôvodných malieb na niektorých petržalských panelákoch.

Paneláky sú tu špecifické, napríklad pivnice nie sú podzemné, niekde ich nájdeme až na 8. poschodí. Terasy zase mali nadväzovať na zastávky metra, ktoré sa nikdy nepostavilo. Súčasťou Petržalky je aj Tyršovo nábrežie, ktoré kedysi hostilo legendárny lunapark a o niečo ďalej bolo kúpalisko Lido.

V dávnych dobách bol Dunaj v Bratislave plytší a užší, preto sa dal niekde aj prebrodiť. Časom však pribudol prvý most, ktorý bol provizórny - postavený z lodiek. Prvou oficiálnou spojnicou brehov sa stal od roku 1891 Most Františka Jozefa, ktorý slúžil až kým ho Nemci na konci druhej svetovej vojny nevyhodili do vzduchu. Bol predchodcom dnešného Starého mosta. Postupne pribúdali ďalšie mosty a zvyšovala sa premávka. Prístavný most bol síce projektovaný na kapacitu 50-tisíc áut denne, no toto číslo je v skutočnosti omnoho vyššie.

V najnovšej epizóde sme sa s historikom Jurajom Jeleňom rozprávali o tom, prečo nemáme tak krásne historické mosty ako v Prahe či Budapešti, ale aj o tom, kde inde mohol stáť Most SNP. Zistili sme, že máme aj Most hrdinov Dukly či Most mládeže, no dnes sa už volajú inak.

Vo svojich ambicióznych plánoch malo mať celkovú dĺžku 42 kilometrov a 45 staníc. Prvé návrhy tzv. rýchlodráhy prišli už v 70-tych rokoch. Prečo rýchlodráha? V tom čase platilo pravidlo, že metro môžu mať mestá nad milión obyvateľov, čo Bratislava nespĺňala. Preto sa metro schovalo pod názov rýchlodráha.

Plány sa v čase menili. Ako to už býva, do technických rozhodnutí sa miešala politika. Dokonca sa začalo stavať aj dočasné metro. Revolúcia priniesla zlom, no s výstavbou metra sa koketovalo aj po roku 2000. Mimochodom - dnešná električka v Petržalke kopíruje líniu plánovaného metra.

Koľko malo stáť metro a prečo sa o jeho stavbe vlastne rozhodlo? Mali by sme teraz metro, ak by sa začalo stavať o kúsok skôr? Zavrhla Bratislava myšlienku metra alebo ešte na papieri existuje? Ako mali vyzerať stanice a kadiaľ malo metro ísť? To všetko nám porozpráva nadšenec dopravy a hlavne metra, pán Peter Martinko.

V príjemných útrobách lesa nad Pražskou ulicou stála kedysi Bratislavská kalvária. Monumentálne kaplnky lemovali kopec a na ich konci stál kostolík a a tri kríže. Vznikla ako poďakovanie za to, že naše územie nepadlo Turkom. Kríž stál na mieste, kde pred časom ešte viala turecká vlajka. Kalvária bola ozdobou hlavného mesta až do 50. rokov minulého storočia. Práve pri budovaní Pražskej ulice sa odbagrovalo z kalvárskeho kopca a za obeť padlo niekoľko kaplniek. Prvá bola na zastávke MHD na Štefánikovej ulici.

Za socializmu kalvária celkom zanikla, zvyšky kaplniek sa používali aj na stavbu okolitých domov. Vďaka viacerým nadšencom však kalvária ožíva a dostáva modernú podobu. O osude kalvárskeho vrchu nám porozprával predseda občianskeho združenia Bratislavská Kalvária Ján Klepáč.

Z Bratislavy kedysi chodila električka priamo do centra Viedne. Keď sa v nej viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak. Počas vojny bolo treba ukryť vozidlá MHD-čky pred bombardovaním, no autobusy sa stali aj vojnovou korisťou.

Prečo prestala premávať električka po Štefánikovej ulici? Dokedy sa v Bratislave jazdilo naľavo? A dostali sa autá z BAZ (Bratislavské automobilové závody) niekedy na naše cesty? Odpovie nám Michal Jajcaj z Múzea dopravy v Bratislave.

Metropolka, Uránia, ktorá sa neskôr stala Hviezdou, alebo Mladosť fungujúca už vyše 100 rokov. Bratislavčania mali v časoch pred multiplexami veľa možností, kam zájsť do kina.

Prvýkrát sa premietalo v dnešnom hoteli Carlton v roku 1905. V obľube boli tiež záhradné kiná, dokonca sa premietalo aj na Bratislavskom hrade. O kultových kinách v hlavnom meste sa Mária a Maťa rozprávali s historikom Jurajom Jeleňom.

Aký film ste ako prvý videli v kine vy?