ozdravme podcast

1. Rudolf Zajac: Program PS podporím, ale okrem iného chcem počuť, čím nahradia výpadok z nižších odvodov

   11 de novembro de 202638 minEpisódio 191A seguir

   Progresívne Slovensko zverejnilo zdravotnícku časť programu TRESK 2. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac s ňou v princípe súhlasí, chýbajú mu však odpovede. „Všetko je dobré. Ale ako? Ako to dosiahnuť?“ pýta …

   Notas do episódio

   Progresívne Slovensko zverejnilo zdravotnícku časť programu TRESK 2. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac s ňou v princípe súhlasí, chýbajú mu však odpovede. „Všetko je dobré. Ale ako? Ako to dosiahnuť?“ pýta sa. Hovoríme o manažmente pacienta, štandardnej liečbe bez poplatkov, výpadku 700 miliónov eur z nižších odvodov, dlhoch nemocníc a platovom automate.

   Rudolf Zajac je lekár a bývalý minister zdravotníctva (2002 – 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako manažérov pacienta, a spoluautor Modrej knihy.

   O čom hovoríme:

   🧭 Prečo je manažment pacienta jadrom programu PS a odkiaľ ho poisťovne poznajú
   🎗️ Onkologický koordinátor podľa českého vzoru a odvrátiteľné úmrtia
   ❓ Čo je štandardná a čo nadštandardná liečba a kto o tom rozhodne
   🩺 Laparoskopia verzus klasický rez ako školský príklad nadštandardu
   💸 Výpadok 700 miliónov eur po znížení zdravotných odvodov
   🏥 Dlhy nemocníc 500 až 600 miliónov eur ročne a kto ich zaplatí
   🧾 Poplatky v ambulanciách, ktoré program sľubuje zrušiť
   ⚖️ Platový automat, o ktorom pred voľbami nikto nahlas nehovorí
   🔀 Hybridný model a presun lekárov z nemocníc do ambulancií
   📘 Modrá kniha z čias Dzurindovej vlády ako vzor programu s odpoveďami

2. Udržateľnosť slovenských nemocníc 2: Platový automat je hrozba číslo jeden pre nemocnice

   10 de novembro de 20261 h 4 minEpisódio 190A seguir

   Platový automat je podľa prieskumu medzi manažérmi nemocníc, poisťovňami, analytikmi a zástupcami pacientov najväčšou hrozbou pre udržateľnosť slovenských nemocníc. Autori štúdie Udržateľnosť slovenských …

   Notas do episódio

   Platový automat je podľa prieskumu medzi manažérmi nemocníc, poisťovňami, analytikmi a zástupcami pacientov najväčšou hrozbou pre udržateľnosť slovenských nemocníc. Autori štúdie Udržateľnosť slovenských nemocníc predstavili výsledky druhej etapy, ku ktorým sa vyjadrili zástupcovia nemocníc. „Skrátili sme pracovnú dobu a pridali sme na peniazoch, čo je úplne ekonomický zázrak,“ hovorí exminister Rudolf Zajac.

   Rudolf Zajac je exminister zdravotníctva. Peter Pažitný je zdravotný ekonóm, pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a s Rudolfom Zajacom pripravoval reformu zdravotníctva z roku 2004. Igor Pramuk je lekár a prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska. Peter Lednický je generálny riaditeľ Penta Hospitals International.

   O čom hovoríme

   • 💰 Prečo je platový automat jediný faktor, na ktorom sa zhodli všetci
   • 📊 Ako 59 respondentov zúžilo 30 faktorov udržateľnosti na desať
   • 🏥 Prečo nemocnice vidia platy a DRG, kým poisťovne a analytici zlé riadenie
   • ⚖️ Nález Ústavného súdu o povinnosti vyplácať mzdy bez peňazí
   • 🇩🇪 Čo robí Nemecko a Austrália inak pri platbe za výkon a dostupnosť
   • 👵 O 41 percent viac ľudí nad 75 rokov do roku 2035 a 22-tisíc chýbajúcich lôžok
   • 👩‍⚕️ Prečo „Husákove sestry“ odchádzajú do dôchodku a za nimi nie je nikto
   • 🛒 Prečo majú dodávatelia vyššiu maržu ako nemocnice a ako zjednotiť nákup
   • 🏛️ Čo by nemocniciam dala akciovka namiesto príspevkovej organizácie
   • 🧭 Prečo podľa Zajaca z debaty vypadli poisťovne ako nákupcovia starostlivosti

   Kapitoly

   00:00 Zajac: Prečo riešiť udržateľnosť nemocníc

   05:31 Pažitný: Ako prebiehal prieskum

   07:46 Prvé kolo: z 30 faktorov top 10

   11:51 Druhé kolo: platový automat na čele

   15:54 Komentáre respondentov a ďalšie kroky

   19:48 Pramuk: Automat, Ústavný súd a DRG

   25:01 Platba len za výkon a dostupnosť v regiónoch

   26:37 Absolventi, regióny a personálna kríza

   30:01 Lednický: Penta Hospitals a zisk

   33:48 Demografia a 22-tisíc chýbajúcich lôžok

   37:22 Rastúce náklady a nárok pacienta

   39:17 Husákove sestry

   42:29 Akútne a lôžkové nemocnice

   44:06 Marže dodávateľov a spoločný nákup

   47:32 Ukazovatele pre top 10 faktorov

   54:15 Zajac: Kto by mal výsledkom rozumieť

3. Peter Pažitný: Zamestnanec bystrickej nemocnice vyprodukuje o 60 percent viac ako v UNB

   21 de outubro de 20261 h 1 minEpisódio 189A seguir

   Tím Petra Pažitného predstavil tretí diel výskumu o udržateľnosti nemocníc: 18 ukazovateľov, ktoré navrhli riaditelia, manažéri a analytici. Prvé dáta zo šiestich nemocníc ukazujú, ako veľmi sa líšia mzdy …

   Notas do episódio

   Tím Petra Pažitného predstavil tretí diel výskumu o udržateľnosti nemocníc: 18 ukazovateľov, ktoré navrhli riaditelia, manažéri a analytici. Prvé dáta zo šiestich nemocníc ukazujú, ako veľmi sa líšia mzdy, produktivita aj dlhy. „Prvýkrát nám takáto forma ukazovateľa skutočne umožňuje porovnať produktivitu nemocníc,“ hovorí Pažitný.

   Peter Pažitný je zdravotný ekonóm, pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. S Rudolfom Zajacom pripravoval reformu zdravotníctva z roku 2004. Jeho tím od marca 2026 vydáva sériu štúdií o udržateľnosti slovenských nemocníc.

   O čom hovoríme

   • 🏛️ Technokrati a etatisti: dva prúdy, ktoré dnes ťahajú zdravotnú politiku
   • 📜 Prečo programová vyhláška zašla priďaleko a o peniazoch má rozhodovať poisťovňa
   • 🗺️ Kategorizácia nemocníc zbiera dáta, no pacienta zatiaľ nenaviguje
   • 🩺 Lekár s ambulanciou je vlastník, manažér aj expert, fakulta ho pripraví len na jedno
   • 💸 Šesť oddlžení, ktoré mali byť posledné
   • 👥 Deväť z pätnástich respondentov ukázalo na podiel osobných nákladov
   • ⚖️ Zamestnanec Rooseveltovej nemocnice vyprodukuje o 60 percent viac ako v UNB
   • 📉 Dlh UNB rastie, záväzky po splatnosti klesli z 220 na osem miliónov
   • 🔬 Vyťaženosť operačných sál, CT a magnetickej rezonancie: kde chýbajú dáta
   • 📅 Máj 2027: ukazovatele za všetky nemocnice a benchmarky podľa kategórií

   Kapitoly

   00:00 Úvod

   00:37 Prečo sa vracia viera v štát

   01:40 Technokrati a etatisti

   04:41 Kategorizácia nemocníc bez manažmentu pacienta

   07:17 Programová vyhláška ako centrálne plánovanie

   08:27 Výnimky z optimalizácie siete nemocníc

   09:18 Optimalizácia siete poskytovateľov v marci

   13:36 Etatisti: odpoveď je štát

   17:58 Lekári sú podnikatelia

   21:41 Dlhy štátnych nemocníc a ďalšie oddlženie

   23:11 Tri diely výskumu udržateľnosti

   27:12 Mzdy: deväť z pätnástich

   29:11 Neplatené odvody a mäkké rozpočtové obmedzenie

   31:30 Šesť pilotných nemocníc a dáta od inštitúcií

   34:44 Produktivita: Bystrica verzus UNB

   43:31 Ako fungujú štátne inštitúcie pri dátach

   44:44 Vyťaženosť CT, magnetickej rezonancie a sál

   45:53 Benchmarky podľa kategórií nemocníc

   48:58 Chýbajú environmentálne a sociálne ukazovatele

   50:39 Dlh UNB: po splatnosti z 220 na osem miliónov

   55:27 Operačné sály bez dát

   57:43 Čo príde v máji

   59:00 Sú slovenské nemocnice udržateľné?

4. Rudolf Zajac: Je jedno, či je Stachura koherentný, či inkoherentný, každopádne je „mimo“

   16 de outubro de 202650 minEpisódio 188A seguir

   Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) nazval platový automat lekárov cestou do pekla. Exminister Rudolf Zajac pripomína, že za automat hlasovali všetky strany, a navrhuje, čo s ním: „Problém …

   Notas do episódio

   Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) nazval platový automat lekárov cestou do pekla. Exminister Rudolf Zajac pripomína, že za automat hlasovali všetky strany, a navrhuje, čo s ním: „Problém už ani nie je, či je to dobré alebo zlé. Je to zlé. Problém je, čo s tým.“

   Rudolf Zajac bol ministrom zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006 vo vláde Mikuláša Dzurindu. Je autorom reformy z roku 2004, ktorej zákony platia dodnes, hoci prešli stovkami noviel. S Petrom Pažitným pripravuje víziu fungovania celého systému.

   O čom hovoríme

   • 💰 Zdravotníctvo dostane v rozpočte navyše 550 miliónov eur, väčšina pôjde na platy
   • 🔥 Baláž na výbore: platový automat je cesta do pekla
   • ⚖️ Prečo je automat škodný tak, ako je dnes urobený, a ako ho zmeniť na mzdy podľa výkonu
   • 🐟 Prečo sa s lekárskymi odborármi nedá vyjednávať o vzdaní sa automatu
   • 🤝 Rok 2011: prečo poslanci OKS hlasovali za automat, hoci ho považovali za zlý
   • 🏛️ Rozhodnutie Ústavného súdu a nariadená práca pri nedostatku lekárov
   • 📄 Kolektívne a individuálne zmluvy: dá sa automat ešte zvrátiť?
   • 🎭 Gröhling, Szalay a Marcinková: kto by chcel viesť ministerstvo zdravotníctva
   • 🚑 Stachura chce štátne záchranky, Zajac pripomína predražené štátne nákupy
   • 🏥 Analýza udržateľnosti nemocníc s Petrom Pažitným a vízia pre rok 2027

   Kapitoly

   00:00 Úvod

   00:53 Rozpočet: 550 miliónov a väčšina na platy

   01:20 Baláž: platový automat je cesta do pekla

   02:49 Nie či je automat zlý, ale čo s ním

   04:18 Vyjednávať s odborármi ako s kaprom

   04:37 Diferencované mzdy namiesto plošných

   05:33 Rok 2011: dohody sú sväté

   09:06 Kto hlasoval za ďalšie memorandá

   11:37 Ústavný súd a nariadená práca lekárov

   14:53 Kolektívne a individuálne zmluvy

   15:58 Automat ako taký je neškodný

   20:40 Gröhling, Marcinková a Szalay na ministerstve

   24:11 Koaličné dohody a unitárny systém

   27:16 Stachura: záchranky má prevádzkovať štát

   28:52 Predražené nákupy a dve vrecká

   31:44 Zoštátnenie je krádež

   32:24 Kam sa podelo KDH

   36:45 Pažitný a udržateľnosť nemocníc

   39:01 Vízia zdravotníctva v máji 2027

   44:29 Dve alternatívy pre záchranky

   45:39 Ako vyzerali tendre za Zajaca a Rašiho

5. Henrieta Tulejová: Slovenské nemocnice dostávajú za niektoré výkony dvojnásobok českých úhrad. Kde je chyba?

   9 de outubro de 202657 minEpisódio 187A seguir

   Štát chce opäť oddlžiť nemocnice, tentoraz za 1,58 miliardy eur. Za mnohé hospitalizácie pritom platíme viac než Česi. Henrieta Tulejová porovnala 115 skupín diagnóz v oboch krajinách. Za implantáciu …

   Notas do episódio

   Štát chce opäť oddlžiť nemocnice, tentoraz za 1,58 miliardy eur. Za mnohé hospitalizácie pritom platíme viac než Česi. Henrieta Tulejová porovnala 115 skupín diagnóz v oboch krajinách. Za implantáciu kardiostimulátora platí slovenská poisťovňa 7 800 eur, česká 3 900. „Z môjho pohľadu je to zlá správa, pretože to znamená, že za tie isté peniaze môžeme ošetriť o polovicu pacientov menej.“

   Henrieta Tulejová je ekonómka, spoluzakladateľka a lektorka Advance Healthcare Management Institute. Od roku 2013 robí benchmarking nemocníc a pomáha im riadiť náklady. Bola členkou reformného tímu exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.
   O čom hovoríme
   • 🫀 Kardiostimulátor: 7 800 eur na Slovensku, 3 900 eur v Česku
   • 📞 Čo odpovedali českí kolegovia, keď si Tulejová overovala výpočet
   • 🧾 „Ekonomicky oprávnené náklady“, pojem, ktorý ekonómia nepozná
   • 🩸 Každodenné odbery krvi a zbytočné ožarovanie ako položka v účtovníctve
   • 👶 Nekomplikovaný pôrod platíme o 60 percent drahšie ako Česi
   • 🏥 Koľko pôrodníc treba krajine so 42-tisíc pôrodmi ročne
   • ⏱️ Štyri operácie denne namiesto troch s tým istým personálom
   • 📅 Nemocnice platíme podľa nemeckého DRG z roku 2011
   • ⚖️ Ministerstvo, alebo nezávislá agentúra ako nemecký InEK?
   • ❄️ Fínsko: zo 7 až 8 lôžok na tisíc obyvateľov na 3

   Kapitoly
   00:00 Oddlženie nemocníc a nová publikácia Advance Institute
   01:58 Čakačky a informovanosť pacientov
   04:07 Ako sme porovnávali úhrady Slovensko verzus Česko
   09:20 Ekonomicky oprávnené náklady
   12:04 Kardiostimulátor za dvojnásobok
   17:48 Produktivita personálu a motivácia nemocníc
   21:07 Platový automat a opakované oddlžovanie
   24:41 Pôrody a pôrodnice
   30:35 Optimalizácia siete nemocníc
   33:08 Čo ak sa nič nezmení: starnutie populácie
   35:31 Platy lekárov na Slovensku a v Česku
   39:05 Je financovanie udržateľné? Ambulancie a nemocnice
   41:38 Zastarané DRG z roku 2011
   44:31 Štát alebo nezávislá agentúra
   47:24 Tri odporúčania publikácie
   50:43 Politická vôľa a fínsky príklad
   54:30 Treba zatvárať a transformovať nemocnice?
   #ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #čakačky #oddlženie #pôrodnice #AdvanceInstitute

6. Katarína Fedorová: Lacné lieky sme nechali odísť z trhu, teraz ich platíme na výnimku

   5 de outubro de 202649 minEpisódio 186A seguir

   Keď sa na Slovensku hovorí o liekoch, hovorí sa takmer vždy o tých drahých. Generiká a biosimiláry pritom z trhu odchádzajú a niektoré, napríklad z onkologických režimov, potom poisťovne platia na výnimku …

   Notas do episódio

   Keď sa na Slovensku hovorí o liekoch, hovorí sa takmer vždy o tých drahých. Generiká a biosimiláry pritom z trhu odchádzajú a niektoré, napríklad z onkologických režimov, potom poisťovne platia na výnimku. Katarína Fedorová v podcaste ozdravme hovorí, že výrobcov odrádza nepružná cenotvorba aj to, že lekárov nič nenúti predpisovať účinnú látku. Pred hlasovaním o novele zákona o úhrade liekov upozorňuje, že nový systém výnimiek rovnosť pacientov neprinesie.

   • 🧬 Čím sa biosimilár líši od generika a prečo sú oba rovnocenné s originálom.
   • 💶 Prečo výrobcovia generík nevedia pružne zdražieť, keď im rastú náklady.
   • 📜 Paragraf 19 zákona o úhrade liekov a priemer troch najnižších cien v EÚ.
   • 🚪 Výrobcovia generík prídu do kategorizácie, otázka je, či sa v nej udržia.
   • 🎗️ Generiká z onkologických režimov dnes hradíme na výnimku.
   • ⚖️ Novela rozdelí výnimky na kategórie a dvaja rovnakí pacienti dostanú rôzny prístup.
   • 🏆 Tendre s viacerými víťazmi a národné súťaže ako v Dánsku či Nórsku.
   • 📝 Povinné predpisovanie účinnej látky platí len pre látky z prílohy zákona.
   • 💊 Horčík na starú mamu a nulové doplatky: „Nemám potom morálne právo sa vzrušovať nad tým, že v systéme sú zbierky.“
   • 🇪🇺 Nová európska legislatíva uľahčí biosimilárom vstup na trh, o úhradách však rozhoduje Slovensko.

   Kapitoly
   00:00 Úvod
   01:20 Biosimilár verzus generikum
   03:04 Ako prilákať a udržať výrobcov generík
   04:41 Prečo výrobcovia odchádzajú: úradne určená cena
   06:53 Ako funguje kategorizácia generík
   08:27 Lieky, ktoré odišli, a výnimočné úhrady
   10:50 Čo s cenami mení novela
   12:15 Zoznam kritických liekov EÚ
   13:39 Majú byť generiká na výnimku?
   15:45 Prečo novela výnimky neopraví
   18:30 Cenová regulácia, alebo súťaž
   20:50 Regulácie bez cieľa a vyhodnotenia
   24:26 Čo robí tender dobrým tendrom
   29:15 Generická preskripcia na papieri a v praxi
   32:37 Pacient, krabička a lekárnik
   35:11 Verejné peniaze nie sú cudzie
   37:11 Nulové doplatky a horčík pre starú mamu
   40:12 Paragraf 7 a programová vyhláška
   42:40 Nová európska farmaceutická legislatíva
   45:09 S kým sa porovnávať
   47:33 Sto biologických liekov bez konkurencie
   48:34 Čo prinesie reforma

7. Rudolf Zajac: Nemocnice sui generis sú ako čiernovlasá blondínka alebo Fico nemá vôľu riešiť dlhy nemocníc, má vôľu byť znova zvolený

   2 de outubro de 202659 minEpisódio 185A seguir

   Premiér Robert Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Exminister Rudolf Zajac v podcaste ozdravme hovorí, že s akciovkami, aké presadzoval on, to nemá nič spoločné. Pripomína …

   Notas do episódio

   Premiér Robert Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Exminister Rudolf Zajac v podcaste ozdravme hovorí, že s akciovkami, aké presadzoval on, to nemá nič spoločné. Pripomína, ako pred dvadsiatimi rokmi štátna akciovka Veriteľ vykúpila dlhy nemocníc a prečo Mikuláš Dzurinda transformáciu zastavil. Odpovedá aj Marekovi Krajčímu, Vladimírovi Balážovi a KDH, ktoré chce zakázať poplatky u lekárov.

   Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a oddlženie zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ. Dnes pracuje v analytickom tíme Petra Pažitného.

   O čom hovoríme
   • 🏥 Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Zajac: „To je asi taký termín ako čierna blondínka.“
   • 📉 Prečo premiér nechce akciovky s tvrdými rozpočtovými obmedzeniami, ktoré nedovolia tvoriť dlhy.
   • 🧾 Podvojné účtovníctvo, predstavenstvo a dozorná rada fungujú aj bez premaľovanej tabule.
   • 📊 Vladimír Baláž tvrdí, že zdravotníctvo nie je až také zlé. Zajac mu oponuje dátami OECD a Eurostatu.
   • 💸 Dlh nemocníc je 1,6 miliardy eur a materiál pre tripartitu nehovorí, odkiaľ ho zaplatiť.
   • 🏦 Veriteľ vykupoval pohľadávky so zľavou. Lekárne dostali sto percent, servisné firmy púšťali 25 percent.
   • 💼 Riaditeľ za 80-tisíc korún vyjde lacnejšie než nemocnica s 80-miliónovým dlhom.
   • 🗳️ Mikuláš Dzurinda zastavil transformáciu nemocníc a podľa Zajaca to bola jeho najväčšia chyba v zdravotníctve.
   • 🎥 Marek Krajčí tvrdí, že Zajac písal stanovy pre Haščáka. „Určite som žiadne stanovy nepísal.“
   • 🩺 Poplatky u lekárov treba zlegalizovať a zastropovať, aby dôchodca neprišiel o tretinu penzie.
   Kapitoly

   00:00 Úvod
   00:30 Fico v Poprade: nemocnice sui generis
   04:29 Prečo Fico nebude fanúšikom reformy
   07:09 Nárok poistenca a podvojné účtovníctvo
   09:20 Baláž: zdravotníctvo nie je až také zlé
   11:44 Dlh nemocníc 1,6 miliardy a Ficove motívy
   16:16 Materiál pre tripartitu a bezradnosť
   20:58 Ako fungoval Veriteľ
   25:32 Prečo Dzurinda zastavil transformáciu
   28:08 Likvidácia Veriteľa a 600 miliónov pre nástupcu
   34:27 Krajčí: Zajac rozdal zdravotníctvo biznisu
   41:12 KDH a poplatky u lekárov
   49:24 Stachura, povinné poistenie štátu a zisk poisťovní
   #ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #nemocnice #dlhy #RobertFico #akciovky #poplatky #KDH #reforma

8. Tomáš Tesař: Nový liek neznamená inovatívny. Pri 58 % sa prínos oproti doterajšej liečbe nepreukázal

   18 de setembro de 202637 minEpisódio 184A seguir

   Do druhého čítania mieri novela zákona o lieku, jedna z najväčších zmien za ministrovania Kamila Šaška. Týždeň predtým sa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského skončila konferencia k projektu …

   Notas do episódio

   Do druhého čítania mieri novela zákona o lieku, jedna z najväčších zmien za ministrovania Kamila Šaška. Týždeň predtým sa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského skončila konferencia k projektu ASCERTAIN, na ktorom Slovensko ako jediná krajina strednej a východnej Európy pracovalo štyri roky.

   Poverený riaditeľ NIHO Tomáš Tesař v epizóde upozorňuje, že sa zmenilo východisko: „už registrácia lieku alebo povolenie lieku, aby vstúpil na trh, neznamená alebo negarantuje, že ten liek bude hradený z verejného zdravotného poistenia“. Štúdia v časopise BMJ posudzovala 216 liekov, ktoré prišli na nemecký trh medzi rokmi 2011 a 2017, a pri 58 percentách sa prínos oproti doterajšej liečbe nepreukázal.

   Rozdiel medzi novým a inovatívnym liekom má pritom oporu v zákone. „Podľa legislatívy je definované, že inovatívna liečba je napríklad génová terapia alebo bunková terapia,“ hovorí Tesař, tretiu skupinu tvoria produkty pripravené génovým inžinierstvom. Všetko ostatné je nový liek: „veľakrát sa termín inovatívny liek používa ako marketingový nástroj“.

   K novele v parlamente, ktorá necháva vyjednávanie o cenách liekov ministerstvu zdravotníctva, má jasný postoj: „Môj názor je, že zdravotné poisťovne by mali vyjednávať o týchto zmluvách tak, ako to funguje v Českej republike. Malo by to tak fungovať aj na Slovensku.“

   
   V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
   ● 💊 Prečo registrácia lieku už nestačí na to, aby ho zaplatilo verejné zdravotné poistenie
   ● 📉 58 percent nových liekov na nemeckom trhu nepreukázalo prínos oproti doterajšej liečbe
   ● 🔍 Nový liek verzus inovatívny liek: čo hovorí zákon a čo marketing
   ● 🇪🇺 Od roku 2030 pôjde každý nový liek cez spoločné európske hodnotenie
   ● 🧮 Softvér, ktorý spojí cenotvorbu, nákladovú efektívnosť a vplyv na rozpočet
   ● ⚖️ Prah nákladovej efektívnosti a prečo musí základ klesnúť, ak chceme niekde platiť viac
   ● 🇨🇳 Tretinu klinických skúšaní zaplatili vlani čínske spoločnosti, firmy z EÚ pätinu
   ● 💶 Dajú firmy skutočné náklady na výskum? Bežia tri pilotné projekty
   ● 🏥 Najdrahšie lieky: platiť postupne a priebežne prehodnocovať prínos
   ● 🤝 Kto má vyjednávať o cene liekov, ministerstvo, alebo zdravotné poisťovne

9. Jana Bittó Cigániková: Nikto nepomohol Pente tak ako Matovičovci, a Stachura bol pri tom

   11 de setembro de 202612 minEpisódio 183A seguir

   Peter Stachura na tlačovej besede KDH žiadal vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu. Jana Bittó Cigániková mu deň nato odpovedá: Union vyhnali politici, a Stachura bol vtedy štátnym tajomníkom …

   Notas do episódio

   Peter Stachura na tlačovej besede KDH žiadal vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu. Jana Bittó Cigániková mu deň nato odpovedá: Union vyhnali politici, a Stachura bol vtedy štátnym tajomníkom. Prečo štátna poisťovňa neustojí tlak farmafiriem a čo by urobila so Všeobecnou po voľbách.

   Jana Bittó Cigániková je poslankyňa Národnej rady SR a bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V nadchádzajúcich voľbách kandiduje za Sme rodina a Sulíkovcov. Dlhodobo sa venuje financovaniu zdravotných poisťovní a platbe za poistencov štátu.

   O čom hovoríme

   🎤 Odpoveď na tlačovku KDH deň po jej konaní
   🗣️ Stachura žiada vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu
   📉 Za Matoviča klesla platba za poistencov štátu na historické minimum
   💶 Dotácia VšZP: z navrhovaných 300 miliónov na 100, v novembri ďalších 98
   🏃 Súťaž poisťovní ako beh, kde štátneho bežca odvezie limuzína pred cieľ
   🛡️ Šéfovia VšZP sú politicky chránení a rokujú s farmafirmami s väčším rozpočtom ako štát
   👨‍👦‍👦 Povinné poistenie poistencov štátu vo VšZP by sa dotklo aj jej synov
   🇳🇱 Čo Union priniesol ako prvý: benefity, informačné maily, revízni lekári
   ✖️ Štát nie je krížový vlastník? „Úplná kravina“
   🏷️ Cigániková by VšZP predala trom zahraničným hráčom, Pente nie

   Hashtagy: #ozdravme #zdravotnictvo #Ciganikova #Stachura #Union #Dovera #VsZP #Penta #zdravotnepoistenie #KDH #SmeRodina #Sulikovci

10. Rudolf Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž

    10 de setembro de 20261 h 1 minEpisódio 182A seguir

    Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž Poslanec Peter Stachura (KDH) vyhlásil, že reč o štáte ako krížovom vlastníkovi v zdravotníctve je „najväčšia hlúposť“ a štát v konflikte …

    Notas do episódio

    Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž

    Poslanec Peter Stachura (KDH) vyhlásil, že reč o štáte ako krížovom vlastníkovi v zdravotníctve je „najväčšia hlúposť“ a štát v konflikte záujmov „jednoducho nemôže byť“. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac odpovedá: „Najväčšia hlúposť je to, čo rozpráva.“ Štát podľa neho vlastní naraz poisťovňu, nemocnice aj regulátora a rozdiel je v tom, z čoho kto podniká: „Penta používa vlastné zdroje. Agel používa vlastné zdroje. Union používa vlastné zdroje. A štát, ktorý akože nemôže byť v konflikte záujmov, krížový vlastník, používa moje peniaze.“ Úlohu štátu vidí inde: „Štát by nemal podnikať. Štát by mal vytvárať podmienky pre spravodlivé podnikanie a pre čestnú súťaž.“

    Prečo to verejnosť nechápe ani po 20 rokoch? „Sľubujeme pečené holuby do huby, to je celé.“

    Rok po zrušení záchrankového tendra zvažuje ministerstvo záchranky pod neziskovkami s argumentom, že v zdravotníctve nie je trh. Zajac: „Budú potom lieky dodávať neziskové distribučné firmy? Budúci rok budú rožky dodávať neziskové organizácie? Veď to sú také voloviny, že to je škoda komentovať.“ Od komisie s vyše 20 členmi nečaká nič: „Stopercentne do volieb neurobia už nič dobré. Nič.“

    Zbierky na lieky sú podľa neho dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov a drahé lieky pre vzácne diagnózy do kategorizácie nepatria: „Len čo má lekár hlasovať o úhrade lieku a o spoluúčasti, ako keby kapor hlasoval, aké krmivo bude mať v rybníku.“ Bodku dáva pri dlhoch SZU a štátnych nemocníc: „Ako je to možné, že súkromné zdravotníctvo netvorí dlhy? A tento jeho milovaný štátny systém proste veselo tvorí dlhy a všetci sú vysmiati ako lečo.“

    Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a komerčný model záchraniek.

    O čom hovoríme

    • 🏛️ Štát vlastní poisťovňu, nemocnice aj regulátora, a podniká z peňazí daňovníkov, nie z vlastných.
    • 🎥 Reakcia na video Petra Stachuru, podľa ktorého štát „jednoducho nemôže byť“ v konflikte záujmov.
    • 🤝 Zajac ponúka verejnú diskusiu Stachurovi, Balážovi, Krajčímu aj Dvořákovi.
    • 🕊️ Prečo verejnosť po 20 rokoch nechápe zisk poisťovní: „Sľubujeme pečené holuby do huby.“
    • 🚑 Záchranky pod neziskovky: budú potom aj lieky a rožky dodávať neziskové organizácie?
    • ⏳ Komisia s vyše 20 členmi je podľa Zajaca záruka, že sa do volieb nič nestane.
    • 💊 Zbierky na lieky sú dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov, nie chudoby systému.
    • 📋 Kategorizácia je len rozhodnutie o úhrade, drahé lieky pre vzácne diagnózy do nej nepatria.
    • 🎓 Štvrtá lekárska fakulta v Banskej Bystrici Zajacovi neprekáža, štatút SZU áno.
    • 💸 SZU dlhuje Sociálnej poisťovni 800-tisíc eur, štátne nemocnice takmer 800 miliónov.

    Kapitoly

    00:00 Úvod
    00:28 Sulík na kandidátke Kollára: manželstvo z rozumu
    05:51 Vladimír Palko a KDH, ktoré držalo slovo
    12:21 Stachura: štát nemôže byť v konflikte záujmov
    18:52 Kto v systéme podniká z vlastných peňazí
    24:27 Prečo verejnosť nechápe zisk poisťovní
    31:44 Záchranky pod neziskovky a komisia s 21 členmi
    40:01 Zbierky na lieky, guidelines a kategorizácia
    53:54 Banská Bystrica, lekárske fakulty a štatút SZU
    59:20 Kto tvorí dlhy: SZU a štátne nemocnice

    #ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #záchranky #krížovévlastníctvo #zdravotnépoisťovne #lieky #kategorizácia #Stachura

11. Yoel Har-Even : Izrael má menej lekárov ako Slovensko a lepšie výsledky

    9 de setembro de 202643 minEpisódio 181A seguir

    Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes …

    Notas do episódio

    Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes je spoluzakladateľom a šéfom Health Tech Medical Group. Za sebou má misie v Kosove, Turecku, Nepále aj na Ukrajine, kam po vypuknutí vojny priviezol poľnú nemocnicu: „Ošetrili sme vyše šesťtisíc Ukrajincov." Vojenskú kariéru neopisuje ako obeť: „Bolo to privilégium slúžiť a chrániť."

    Menej lekárov, lepšie výsledky

    Slovensko má na tisíc obyvateľov 3,8 lekára, Izrael 3,4. Podľa ukazovateľov, ktoré sleduje Svetová zdravotnícka organizácia — dožitie, úmrtnosť rodičiek a novorodencov, zaočkovanosť — je pritom Izrael v prvej päťke sveta, hneď za Singapurom a Švajčiarskom. A robí to za menej peňazí. „Sme medzi siedmimi a 7,8 percenta HDP. Je to trochu málo, mali by sme byť okolo jedenástich," hovorí Har-Even. Ako protipól uvádza Spojené štáty: „Takmer 20 percent. A predpokladá sa, že veľmi skoro prekročia 25." Ich výsledky pritom radí medzi najhoršie z vyspelých krajín.

    Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami

    Poistné sa v Izraeli vyberá percentom zo mzdy a rozdeľuje medzi štyri organizácie typu HMO. „Sme stále socialistická krajina. Tí, čo pracujú, platia za tých, čo nepracujú," opisuje Har-Even logiku systému, v ktorom je poistený každý občan bez výnimky. Poisťovne sú zároveň poskytovateľmi: „Majú dvojakú úlohu. Sú poisťovňou, ale v mnohých prípadoch aj poskytovateľom starostlivosti." Na otázku o paralele s vertikálnou integráciou Penty upozorňuje na dva rozdiely — izraelské HMO sú neziskové a ceny určuje štát. „Nemôžete povedať, že ja robím výmenu bedrového kĺbu za päťtisíc eur a iná poisťovňa si za ňu účtuje dvadsaťtisíc." Súkromný trh tvoria dve percentá.

    „O päť rokov to bude malpractice"

    Riešením nedostatku ľudí je podľa neho technológia, no nie ako náhrada lekára. „Nepredpokladáme a neplánujeme, že technológia nahradí lekárov. Niet spôsobu, ako by sa to dalo." Nahradiť sa dajú úkony, nie vzťah k pacientovi: „Ľudia stále potrebujú súcit." Prvá na rade je rádiológia a patológia. „Keď príde na pixel po pixeli, počítač nás vždy porazí. Lebo je to matematika," hovorí Har-Even a dodáva termín: „Ak sa ma pýtate, v najbližších piatich rokoch bude malpractice, aby röntgen, CT alebo magnetickú rezonanciu čítal človek." Patológovia podľa neho nezmiznú, ale presunú sa: „Budú si musieť nájsť inú oblasť, lebo strojové učenie bude rýchlejšie, bezpečnejšie a lacnejšie než oni."

    Nemocnica, ktorá počíta s tým, že sestra nepríde

    Vybavenie na krízu sa dá kúpiť dopredu. Ľudia nie. „Ak predpokladáte, že personál nemocnice bude v čase vojny fungovať tak ako v bežnom čase, úplne sa mýlite. Zdravotníci sú ľudské bytosti, majú rodiny ako vy a ja." Preto Sheba otvorila priamo v areáli chránenú škôlku a školu, aby sestra na nočnej nemusela nechať deti doma. „Nie je samozrejmé, že prídu všetci," hovorí a pripomína aj to, čo sa nedá naplánovať: útočník najskôr zasiahne mosty a cesty. Zvyknúť si na ohrozenie sa podľa neho dá, ale je to nebezpečné: „Po troch rokoch vidíte čoraz viac ľudí, ktorí na to kašlú a idú ďalej, lebo mne sa to predsa nestane."

    Čo príde po rádiológii

    Zaniknuté profesie treba niečím nahradiť a Har-Even už vie čím: „Nikto dnes neučí orgánové inžinierstvo. To je predmet, ktorý musíme začať učiť." Druhým je starostlivosť na konci života ako samostatný odbor, širšie chápaný než dnešná paliatívna medicína. Tlak na systém pritom rastie z demografie: v Izraeli sa každý rok šanca na dlhší život predlžuje o štyri mesiace. „Posledný rok života každého človeka sa rovná celému zvyšku jeho života," hovorí o nákladoch. Pri obavách z umelej inteligencie ostáva pokojný: „Nebojte sa zmien, lebo tadiaľ svet ide."

    00:00 Kto je Yoel Har-Even
    01:10 Ako sa v Izraeli vyberá a rozdeľuje poistné
    05:40 Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami
    08:30 Sedem percent HDP a piata priečka na svete
    10:30 Dvadsaťosem rokov v armáde a humanitárne misie
    14:00 Vybavenie sa dá kúpiť, ľudia nie
    18:30 Škôlka v nemocnici a sestry na nočnej
    21:30 Keď si na sirény zvyknete, prestanete zastavovať
    23:00 Slovensko má viac lekárov ako Izrael
    26:30 Starnutie a cena posledného roka života
    30:00 Rádiológia a patológia: o päť rokov malpractice
    34:30 Orgánové inžinierstvo a koniec života ako odbor
    37:00 Regulácia a rýchlosť zavádzania technológií
    39:30 Avatar na urgente a zmena generácií

12. Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia

    26 de agosto de 202652 minEpisódio 180A seguir

    Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta. Nie je. Namiesto debaty o tom, kde sa dá …

    Notas do episódio

    Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia

    Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta. Nie je. Namiesto debaty o tom, kde sa dá ušetriť, sa hovorí o tom, koľko treba pridať. Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk rozoberá spor o 191 miliónov, prechod na stopercentné DRG aj to, prečo by sadzby nemalo určovať ministerstvo zdravotníctva.

    Igor Pramuk prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska a poverený jej riadením. Asociácia združuje 77 súkromných, krajských, mestských aj štátnych nemocníc. Pramuk je aj viceprezidentom pre zdravotníctvo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR.

    O čom hovoríme

    🧾 Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta, výsledky nemocnice nevideli
    💸 Debata o efektivite sa preklopila na otázku, koľko ďalších peňazí treba pridať
    📊 Spor o 191 miliónov eur, ktoré mali ísť na vzdelávanie a výskum vo veľkých nemocniciach
    🎯 Peniaze boli viazané na kritériá (KPI), ktorých plnenie dnes nikto nekontroluje
    ➖ LOZ hovorí o zisku 88 miliónov, účtovné závierky členov asociácie ukazujú mínus 16
    ⚖️ Zákon 578/2004 káže valorizovať mzdy, vyhláška dala 31 miliónov namiesto 120
    🏥 Sto percent DRG vo Všeobecnej, hoci memorandum hovorilo o pomere 60 : 40
    📉 Nemocniciam Žilinského a Trenčianskeho kraja rastú dlhy každý mesiac
    🏛️ Prečo má Centrum pre klasifikačný systém odísť z ministerstva pod ÚDZS
    ✏️ Rovnaká ceruzka za trojnásobnú cenu a centrálne nákupy, ktoré nikto nespustil

    Kapitoly

    00:00 Uhorková sezóna, ktorá nebola
    00:44 Kto dnes riadi Asociáciu nemocníc Slovenska
    05:03 Audit štátnych nemocníc: sľúbený august, výsledky žiadne
    07:38 Namiesto úspor sa hovorí, koľko pridať
    08:13 Dáta ÚDZS verzus prezentácia LOZ
    09:58 Spor o 191 miliónov
    13:18 Peniaze viazané na kritériá, ktoré nikto nesleduje
    15:47 Zisk 88 miliónov verzus mínus 16 miliónov
    18:35 Ako sa rokuje so zdravotnými poisťovňami
    22:34 Koľko peňazí má tento rok pritiecť do nemocníc
    24:47 Sto percent DRG a memorandum, ktoré hovorilo o 60 : 40
    28:26 Prečo riaditelia napriek tomu podpísali
    29:40 Žilina a Trenčín: dlhy rastú každý mesiac
    31:36 Harmonizácia sadzieb a otvorené nožnice
    34:09 Sadzby na budúci rok a poplatky ako posledná možnosť
    36:46 Memorandum o spravodlivom financovaní: čo z neho platí
    42:58 Má DRG prejsť pod Úrad pre dohľad?
    44:29 Krížové vlastníctvo a pocit diskriminácie
    46:58 Klimatizácie, CT prístroje a ceruzka za trojnásobok
    50:44 Grantové schémy v predvolebnom roku

    #ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #financovanie #AsociáciaNemocnícSlovenska #IgorPramuk #podcast

13. Osobná RZP: dojazd 0 minút, DPH 23 %

    18 de agosto de 202632 minEpisódio 179A seguir

    Senzor stráži diabetika nonstop a má dojazd nula minút. Štát naň uvalil rovnakú DPH ako na cukor. Diabetologička Ľudmila Kubincová a súrodenci Danka a Jakub o živote s cukrovkou 1. typu. Danka ochorela ako …

    Notas do episódio

    Senzor stráži diabetika nonstop a má dojazd nula minút. Štát naň uvalil rovnakú DPH ako na cukor. Diabetologička Ľudmila Kubincová a súrodenci Danka a Jakub o živote s cukrovkou 1. typu.

    Danka ochorela ako deväťročná: „Veľmi som schudla, mala som 42 kíl a prišlo to v priebehu mesiaca a pol," spomína. Jej brat Jakub sa o diagnóze dozvedel po tridsiatke: „Prišlo to tak, že som oslepol. Mesiac som fungoval tak, že som nevidel." Historicky prvá súrodenecká dvojica podcastu ozdravme prišla do štúdia so svojou diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou v čase, keď podľa analýzy profesora Róberta Babeľu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity môžu celkové náklady na cukrovku dosahovať dve percentá HDP ročne. Cukrovka 1. typu je pritom autoimunitné ochorenie, ktoré si pacient nespôsobil a prevencia ho neodvráti: „Úplne vypadne produkcia inzulínu. Keby ho človek nemal, po týždňoch až mesiacoch by zomrel," vysvetľuje Kubincová.

    Budík na nočné meranie

    Danka prežila detstvo v ére glukomerov. „To bolo obdobie, keď si rodičia dávali budík, aby v noci merali dieťaťu glykémiu," opisuje Kubincová. Nočná hypoglykémia je najobávanejšie riziko: „Mala som pacienta, ktorý mal tento rok 49 rokov. V januári sa nezobudil. Nemal senzor, na deväťdesiat percent to bola hypoglykémia." Danka si tie noci pamätá presne: „Buď extrémne hypoglykémie, keď som štvornožky chodila z postele k chladničke, alebo som za noc vypila šesť litrov vody." Každé tri mesiace končila na desať dní v nemocnici 200 kilometrov od domova a chorobu tajila, na strednej škole o nej štyri roky nikto nevedel.
    Slepá pumpa a autá zo sedemdesiatych rokov

    Zlom prišiel so senzormi a pumpou, ktorá s nimi komunikuje. Algoritmus každých päť minút prepočíta dávku inzulínu, potrebuje však dáta zo senzora: „Samotná pumpa bez senzora je slepá. Je to drahé pero na baterky," hovorí Kubincová. Jakub vďaka technológii od diagnózy nevynechal ani deň v práci: „Keby som to nemal, nemôžem chodiť do roboty. Teraz mi to zavibruje vo vačku a viem, čo mám robiť." Danka bola výborne kompenzovaná, celé tehotenstvo mala pokryté senzormi a v nemocnici skončila až pri pôrode: „Bolo to tehotenstvo, ktoré mi môže veľa žien závidieť." Návrat diabetikov ku glukomeru je podľa Kubincovej ako „vrátiť sa k autám zo sedemdesiatych rokov, bez opierok hlavy, bez airbagov, dať im motor dnešného auta a poslať ich do dnešnej premávky. Je otázka času, kedy by havarovali."

    Cukor aj senzor: 23 percent

    Úhrada však pokrýva len 210 z 365 dní. Senzor prepojiteľný s pumpou stojí okolo 58 eur a ročný doplatok pacienta je približne 873 eur. Reálne viac, senzory sa v horúčavách odliepajú a trhajú: „Nie je to 800 eur. Ročne je to minimálne 1 600," počíta Danka a dodáva: „Niekedy dá celá rodina mesačne 200 eur len na to, aby som si kúpila senzory." Najväčší paradox je daň: „Daň z cukru bola vyrubená na 23 percent, pretože štát ho považuje za škodlivé. A rovnakých 23 percent DPH je na senzorové technológie, ktoré prinášajú práceschopných ľudí," upozorňuje Kubincová. Veľká Británia má pre diabetikov 1. typu nulovú DPH, Poľsko zníženú osempercentnú a Česko limit očistený o daň a krytie celý rok.
    Tvorca HDP, alebo jeho spotrebiteľ?

    Senzor podľa Kubincovej šetrí aj štátu. Funguje ako záchranný systém s „dojazdom nula minút", kým „pri bežnej záchranke môže byť dojazd taký, že získame poškodeného alebo mŕtveho pacienta." Presun nastavovania pumpy z nemocníc do ambulancií navyše ušetrí na jednom pacientovi vyše tisíc eur hneď v prvom roku. Kubincová to skladá do jednej otázky: „Chceme mať takmer zdravého človeka, alebo invalida? Tvorcu HDP, alebo jeho spotrebiteľa?" Keď mali hostia na záver povedať, čo by zmenili ako prvé, odpoveď zaznela trojhlasne: DPH.

    O čom hovoríme v podcaste

    • 🩸 Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, nie následok životosprávy
    • ⏰ Éra glukomerov: rodičia si dávali budík na nočné meranie detí
    • 😴 Nočná hypoglykémia: pacient bez senzora sa nemusí zobudiť
    • 🤖 Hybridný okruh prepočíta dávku inzulínu každých päť minút
    • 🔧 Jakub od diagnózy nevynechal v práci ani deň
    • 🤰 Tehotenstvo so senzorom: bez hospitalizácie až do pôrodu
    • 💶 Úhrada kryje 210 dní v roku, doplatky idú do tisícov eur
    • 🍬 Paradox: cukor aj glukózové senzory majú rovnakú DPH 23 %
    • 🇬🇧 Británia má nulovú DPH na senzory, Česko krytie celý rok
    • 🚑 Senzor ako záchranka s dojazdom nula minút

14. Viliam Novotný (Demokrati): Zrušiť platový automat je ako streliť si guľku do hlavy. Zdravotníctvo u Demokratov nie je vlajková loď

    16 de agosto de 20261 h 21 minEpisódio 178A seguir

    Kurča do Košíc pešo a bosý Viliam Novotný bol štrnásť rokov poslancom za SDKÚ a pri Zajacovej reforme spravodajcom zdravotníckych zákonov: „Bol som pri tej ohromnej zmene, ktorú tím okolo Rudolfa Zajaca …

    Notas do episódio

    Kurča do Košíc pešo a bosý

    Viliam Novotný bol štrnásť rokov poslancom za SDKÚ a pri Zajacovej reforme spravodajcom zdravotníckych zákonov: „Bol som pri tej ohromnej zmene, ktorú tím okolo Rudolfa Zajaca doniesol." Zdravotnícku sekciu demokratov dnes vedie popri operačnej sále: „Ja som výkonný neurochirurg v Košiciach na plný úväzok."

    Že sa politike nevenuje naplno, je na strane vidieť. Zdravotníctvo, ktoré bolo pod volebnou líderkou Andreou Letanovskou vlajkovou loďou demokratov vo voľbách 2023, šlo do úzadia. Za dva roky k nemu strana vydala 28 výstupov, čo ju radí medzi najmenej aktívne. Novotný to priznáva: „Veľmi veľa práce sme neodviedli," keďže „vlajkovou loďou je určite u nás obrana". K spojeniu Unionu a Dôvery sa ozvali až týždne po oznámení.

    {{gift}}

    Poisťovňa bude dvakrát, správať sa bude raz

    Demokrati zlúčenie zhrnuli slovami, že „hrozí vznik jednej zdravotnej poisťovne". Novotný dodáva ostrejšiu korekciu: „Ona nebude jedna, oni budú dve, ale ten duopol sa bude v princípe správať ako monopol." Pointu adresuje Ficovi, ktorý roky sľuboval jednu štátnu poisťovňu: „On má vlastne jednu zdravotnú poisťovňu s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta. Nikto nepomohol Pente tak, ako práve vlády Roberta Fica."

    Dvaja nebudú súťažiť, dvaja sa dohodnú

    Programovú vyhlášku, ktorú Union označoval za dôvod odchodu z trhu, by zachoval: „Keď zrušíte programovú vyhlášku, už si to len Všeobecná zdravotná s Dôverou dohodnú. Navzájom pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia." Súťaž dvoch hráčov je preňho fikcia: „Dvaja nebudeme súťažiť, dvaja sa dohodneme." Riešením sú poistné plány, nominálne poistné a Úrad pre dohľad, kde sa predseda nemení „každú stredu".

    {{odporucane}}

    Platový automat? Ako guľka do hlavy

    Zrušenie platového a vekového automatu odbíja odhadom politickej ceny: „Je takou pevnou súčasťou štátnych nemocníc, že predstava, že ho niekto zruší, je rovnaká, ako predstava, že si rovno môže streliť guľku do hlavy." Absurditu vekovej zložky ukazuje na sebe: „Ja plánujem odchod do dôchodku niekde okolo 85. roku. Žena ma ráno prebalí a ja pôjdem na neurochirurgiu."

    Lekárske odbory ako hrdina z núdze

    Voči Lekárskemu odborovému združeniu je zamestnaný neurochirurg priamy: „Nie je tým kladným hrdinom. Je hrdinom z núdze." Vinu dáva systému: „Keby zdravotníctvo fungovalo tak, ako sme si to predstavili v reforme v roku 2004, žiaden platový automat ani štrajky lekárov pre platy by neboli potrebné."

    Deväť a pol miliardy a stále nie je na nič

    Optimalizáciu siete nemocníc odmieta odpísať: „Nie je to mŕtvy projekt. To je jediná cesta." Vie aj, prečo sa do nej nikomu nechce: „Narazíte na toho primátora, ktorý za vami príde a povie, že šak neblázni, nemôžeš u mňa zrušiť chirurgiu." Argumentuje peniazmi: „Keď som odchádzal, disponibilné zdroje boli 4 miliardy, teraz je to 9,6. A na nič nie sú peniaze."

    {{suvisiace}}

    Zajac ako zaklínadlo

    Prečo sa meno exministra skloňuje na tlačovkách 20 rokov? „Zajac je zaklínadlo," odpovedá Novotný a dodáva: „Nikto z nich v skutočnosti nevie nahradiť Zajacovu reformu inou reformou." Ultimátam hnutia Slovensko rozumie po svojom: „Keď vám poviem, že mi každý deň musíte doniesť pečené kurča do Košíc pešo a bosý, viem, že mi ho neviete doniesť." Znamená to podľa neho jediné: „Chcú ísť do opozície."

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
    • 🏥 Zlúčenie Dôvery a Unionu vytvára subjekt, ktorý sa bude správať ako monopol: „Ona nebude jedna, oni budú dve."
    • 💰 Fico dostal svoj Unitas z rúk Penty: „jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta".
    • 📉 Programovú vyhlášku by nerušil, bez nej „pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia".
    • 🏗️ Optimalizácia siete nemocníc nie je mŕtvy projekt, ale „jediná cesta".
    • 📊 Zdroje poisťovní narástli zo 4 na 9,6 miliardy, „a na nič nie sú peniaze".

    Kapitoly
    00:00 Reforma zdravotníctva 2004 a prečo nikdy nedobehla
    04:41 Zajac ako zaklínadlo: 20 rokov sa naňho vyhovára
    09:42 Zrušili 20- a 50-korunáčky, dnes sa platí od Pavla do Pavla
    13:05 Dzurinda, Radičová a politika, ktorá sa zmenila
    18:58 38 vyjadrení za dva roky: čo vlastne demokrati chcú v zdravotníctve
    21:20 Odchod Andrey Letanovskej a program, ktorý sa pripravuje
    23:55 Vlajkovou loďou je obrana, zdravotníctvo príde na rad
    26:19 Matovič, OĽaNO a manažovanie epidémie politikmi
    29:18 S kým vládnuť a prečo sa hnutie Slovensko chystá do opozície
    32:06 Štyria opoziční tímlídri, ktorí sa nevedia dohodnúť
    37:08 Záchranársky tender ušitý pre vopred vybratých
    44:12 Dôvera preberá Union: dve poisťovne, jeden monopol
    45:47 Fico, Penta a jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi
    48:36 Platový automat a lekárske odbory ako hrdina z núdze
    52:53 Vekový automat: do dôchodku okolo 85. roku
    58:27 Optimalizácia siete nemocníc je jediná cesta
    1:04:45 DRG a bordel vo financovaní nemocníc
    1:13:51 Rola štátu a čo sa dá odkukať z Holandska
    1:20:04 Bleskovka: najlepší a najhorší minister zdravotníctva

15. Mikuláš Blaško: Odbory si vybrali príplatky, pacienti zostali bez klimatizácie

    14 de agosto de 202618 minEpisódio 177A seguir

    Štyristotisíc eur na príplatkoch za dva sviatky, alebo klimatizácia v celej nemocnici. Riaditeľ novozámockej nemocnice Mikuláš Blaško ponúkol odborom výmenu za jediný deň. Odmietli ju. Pätina budovy a …

    Notas do episódio

    Štyristotisíc eur na príplatkoch za dva sviatky, alebo klimatizácia v celej nemocnici. Riaditeľ novozámockej nemocnice Mikuláš Blaško ponúkol odborom výmenu za jediný deň. Odmietli ju.

    Pätina budovy a riaditeľské voľno namiesto práce

    Nemocnica v Nových Zámkoch má 130 rokov, súčasná budova stojí od roku 1982. „V súčasnosti máme pokryté zhruba asi pätinu priestorov v rámci monobloku, ktoré sú plne klimatizované,“ opisuje Blaško stav, s ktorým nemocnica vstúpila do tohtoročného leta. A dodáva: „Nie sú to podmienky, ktoré sú vhodné 21. storočia pre nemocnicu, ktorá je fakultnou nemocnicou.“ Teploty merali každý deň. „Podľa toho sme skracovali pracovnú dobu a púšťali zamestnancov na takzvané riaditeľské voľno skôr domov,“ hovorí. Administratíva mala home office, zdravotníci nie: „Obzvlášť s prihliadnutím na tých pacientov to bolo fakt neľudské podmienky.“

    Fotovoltika, ktorá nemocnicu nestojí ani euro

    Energiu na chladenie si nemocnica ide vyrábať sama. „Pred týždňom som podpisoval zmluvu,“ hovorí Blaško o fotovoltickej elektrárni cez garantovanú energetickú službu. „Súkromný kapitál financuje celý ten projekt a z tej úspory, ktorú my získame tým, že budeme vlastne zo slnka vyrábať energiu, bude zaplatená tá investícia.“ „V podstate bez jedného eura,“ zhŕňa Blaško. Rovnaký model už použili pri rekonštrukcii kotlov: „Máme s tým veľmi dobrú skúsenosť a nám to vyšlo.“

    Dvesto tisíc eur za jeden jediný deň

    Jadrom jeho ostrého statusu bola ponuka, ktorú poslal zamestnancom mailom. „Ja som dal prísľub, že v prípade, ak teda odbory budú súhlasiť s tým, že ja zariadim dovolenku, tak ja investujem z vlastných zdrojov 200 tisíc eur na klimatizačné zariadenia.“ Toľko stojí nemocnicu jeden sviatok so stopercentným príplatkom. Prepočet má na stole: 80 až 90 silnejších jednotiek za sto tisíc a trafostanica za ďalších dvesto. „Bavíme sa celkovo o 400 tisíc eurách, ktoré my sme tento rok vzhľadom na ten ôsmy máj a 15. september dali zamestnancom.“ Zamestnanci majú v kolektívnej zmluve 35 dní dovolenky.

    Prečo by mali pracovať zadarmo

    Od zamestnancov prišla odozva, akú čakal. Od odborov nie. „Ja som očakával pozitívnu odozvu, pretože bavíme sa o tom, že tí zamestnanci vlastne o nič neprídu,“ hovorí. Tri odborové organizácie, sesterská, lekárska a všeobecná, rozhodujú spoločne. „Mal som stretnutie s odborármi a v podstate celú túto koncepciu ako odmietli jednoznačne,“ konštatuje. Ich argumenty ho zaskočili: „Boli na úrovni: prečo by mali pracovať zadarmo? Prečo nemajú dostať to, čo im prináleží.“ A druhý: „Prečo by sa zamestnanci mali skladať na zariadenie nemocnice?“ Zákon nespochybňuje: „Majú nárok na príplatok, o tom diskutovať nebudem.“

    Kto si vezme dovolenku, dostane klímu skôr

    Má pripravený druhý krok. „Ja tým pádom zariadim pracovné voľno, prekážky na strane zamestnávateľa a tým pádom zostanú doma, čo nás bude stáť 200 tisíc eur,“ hovorí o 15. septembri. Kto sa rozhodne inak než odbory, dostane prednosť: „Dám možnosť celým oddeleniam a klinikám, že ak si vyberú na ten deň dovolenku, tak budú uprednostnení, čo sa týka tých klimatizácií.“ Verí, že to zaberie: „Mám také odozvy, že niektoré oddelenia to spravia, pretože mali peklo na tých oddeleniach.“ O sile odborov v zdravotníctve hovorí bez ilúzií: „Naše sú najsilnejšie a najúspešnejšie.“ O šéfovi Lekárskeho odborového združenia dodáva: „Keby som bol lekár, tak sa nechám zastupovať pánom Visolajským, pretože je veľmi šikovný stratég. Svoje ciele vie naplniť bez ohľadu na to, akým spôsobom to robí.“ Chladenie chce dotiahnuť aj bez dohody s nimi: „Ja ten projekt zrealizujem určite, toto ma nezastaví.“

    🌡️ Plne klimatizovaná je len pätina monobloku novozámockej nemocnice

    🏚️ Budova stojí od roku 1982, samotná nemocnica má tento rok 130 rokov

    ⏱️ Počas horúčav museli skracovať pracovný čas a dávať riaditeľské voľno

    💻 Home office mala len administratíva, zdravotníci ostali pri pacientoch

    ☀️ Fotovoltika pôjde cez garantovanú energetickú službu, nemocnicu nemá stáť ani euro

    💶 Jeden odpracovaný sviatok stojí nemocnicu 200-tisíc eur na príplatkoch

    ❄️ Chladenie celej budovy vyjde na 400-tisíc: klimatizácie plus nová trafostanica

    🤝 Blaško ponúkol výmenu: deň dovolenky 15. septembra za 200-tisíc do klimatizácií

16. Orosová & Šóth: Predvolebné táraniny o zákaze poplatkov nezachránia ambulancie a nepomôžu pacientom

    29 de julho de 20261 h 5 minEpisódio 176A seguir

    Union po fúzii s Dôverou odchádza zo slovenského trhu a KDH chce zákonom zakázať poplatky v ambulanciách. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov …

    Notas do episódio

    Union po fúzii s Dôverou odchádza zo slovenského trhu a KDH chce zákonom zakázať poplatky v ambulanciách. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth hovoria o tom, čo zákazy spravia s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a kto z poplatkovej divočiny v skutočnosti žije.
    MUDr. Jaroslava Orosová je imunoalergologička, od roku 2021 vedie Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). MUDr. Marián Šóth je všeobecný lekár pre dospelých v Nitre a prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR).

    O čom hovoríme:
    ● 🏥 Fúzia Dôvery a Unionu: na trhu zostáva len Penta a štát
    ● 🤝 Union ako jediný ochotne zazmluvňoval nové ambulancie
    ● 📉 Nemocniciam reálne stúpli príjmy o 43 %, špecialistom len o 7 %
    ● 💶 Platový automat: ambulancie nedokážu konkurovať nemocničným platom
    ● ✂️ U holiča osemnásť eur za strihanie, u lekára šesť za vyšetrenie
    ● 📹 Predvolebné videá KDH a výroky ombudsmana pod lupou
    ● 🚫 Prečo zákaz poplatkov zníži dostupnosť starostlivosti
    ● 🔀 Exodus špecialistov do nezmluvných ambulancií už beží
    ● 💡 Riešenia: reálne ceny výkonov, katalóg a komerčné pripoistenie
    ● ⚠️ Útoky na zdravotníkov rastú a vzťah lekár – pacient sa rúca

17. Rudolf Zajac: Boj proti Pente nie je program – chcete unitárny systém? Vykúpte Dôveru

    22 de julho de 202655 minEpisódio 175A seguir

    Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k …

    Notas do episódio

    Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k spojeniu Unionu a Dôvery sa vracia stále ostrejšie.

    Pustili sme mu zostrih, v ktorom Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák varujú pred Pentou a krížovým vlastníctvom.

    Kto plače najhlasnejšie

    Reakcie politikov Zajac zhŕňa jedným obrazom. „Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem – o ronenie krokodílích sĺz." Slzy podľa neho ronia práve tí, čo majú Union na svedomí: „Tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu." Krajčímu pripomína jeho vlastný program: „Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu?"

    Najväčší krížový vlastník? Štát

    Krížové vlastníctvo Penty berú kritici ako hlavný problém. Zajac ho nezhadzuje, len pripomína, kto vlastní najviac. „Akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy." A dodáva: „Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť." Riešením nie je zákaz, ale kontrola: „Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy."

    Úrad, ktorý si sami zoslabili

    Reč o kontrole priviedla Zajaca k Renáte Blahovej, ktorá jeho aj úrad pre dohľad skritizovala v denníku SME. „Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také sprosté som nevidel, a môžem to len potvrdiť." Pripomína, čo sa s úradom stalo za jej vedenia: „Úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami – a nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle." A kde sa oslabovanie začalo: „Keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom – šéfa úradu už nevolil parlament, ale menovala ho vláda."

    Posledný klinec

    Za odchodom Unionu nevidí jeden krok, ale roky dusenia. „Podľa mňa bol posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška." Jej logika je preňho popretím zmyslu poisťovní: „Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?" Ukazuje aj na dieru, ktorú nikto nezaplátal: „Nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok – teda čo presne sa poisťuje."

    Chcete unitárny? Zaplaťte

    Tým, čo volajú po jednej štátnej poisťovni, Zajac odkazuje, nech si to nechajú stáť peniaze. „Dôveru vykúpia, ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať." O obchode nepochybuje: „Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú." Namiesto boja s Pentou by radšej riešil to, čo nemocnice reálne kladie na kolená: „Platový automat spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu."

18. Martin Smatana: Penta nie je jediná. Krížovým vlastníkom číslo jeden je štát

    21 de julho de 202649 minEpisódio 174A seguir

    Jedným z výdobytkov Novembra '89 je právo podnikať, právo na súkromné vlastníctvo a právo dosahovať zisk. Vlády na Slovensku však dlhodobo vedú vojnu proti súkromným poisťovniam a neštátnym nemocniciam. Snaha o …

    Notas do episódio

    Jedným z výdobytkov Novembra '89 je právo podnikať, právo na súkromné vlastníctvo a právo dosahovať zisk. Vlády na Slovensku však dlhodobo vedú vojnu proti súkromným poisťovniam a neštátnym nemocniciam. Snaha o zákaz zisku a krížového vlastníctva v zdravotníctve sú motívom, ktorý sa v našom zdravotníctve periodicky opakuje.

19. Rudolf Zajac: Počujeme falošné zavýjanie aj tých, ktorí o odchodu UNIONu prispeli

    16 de julho de 202632 minEpisódio 173A seguir

    Deň po oznámení najväčšej akvizície v histórii slovenského zdravotníctva si do podcastového kresla ozdravme sadol exminister Rudolf Zajac. Otec reformy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi otvorila poistný trh …

    Notas do episódio

    Deň po oznámení najväčšej akvizície v histórii slovenského zdravotníctva si do podcastového kresla ozdravme sadol exminister Rudolf Zajac. Otec reformy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi otvorila poistný trh, hodnotí kúpu Unionu Dôverou bez sentimentu: vinníkom nie je kupujúci, ale štát, ktorý dve dekády systematicky ničil konkurenčné prostredie.

    Falošné zavýjanie

    Politické lamentovanie nad koncom Unionu Zajaca nedojíma. „Nemám rád falošné zavýjanie," odkazuje politikom, ktorí dnes hovoria o katastrofe, a kladie sériu otázok: „Kde boli títo politici vtedy, keď Fico vyhlásil boj proti zisku? Kde boli vtedy, keď sa vytvárala programová vyhláška? Kde boli vtedy, keď sa urobil platový automat, ktorý drancuje ten systém naprosto neuveriteľným spôsobom?" Odchod holandskej Achmey podľa neho nie je správou o Slovensku: „Taká správa, ako keď Volkswagen predá nejakú divíziu Číňanom. Ďaleko väčšie správy o Slovensku sú sprostosti, ktoré sa tu vystrájajú."

    Krížové vlastníctvo? Halucinácie

    Oskar Dvořák, Marek Krajčí či Peter Stachura oprášili po akvizícii tézu o nebezpečnom krížovom vlastníctve Penty. Zajac, ktorému kritici jeho vznik pripisujú, ich argument rozstrieľal: „Krížové vlastníctvo? To sú halucinácie. Tí ľudia by nemali brať svoje platy." A obracia optiku na štát, ktorý vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky: „Najväčší krížový vlastník je tu štát a štát sám sebe to nezakáže. Ani na to nepríde, že by to mal urobiť." Pre kritikov má ešte jednu správu: „To krížové vlastníctvo sa dá obísť toľkými cestami, že je škoda strácať čas ich vymenovaním."

    Súboj titanov

    Cenu transakcie Zajac komentuje s typickou iróniou: „Asi to bolo viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím." Utajenie sumy chápe: „Keby som bol súčasťou tej akvizície, asi by som ju ani nikdy nechcel zverejniť, lebo to odpúta pozornosť od podstaty." Podstatné je podľa neho niečo iné – z desiatich miliárd eur v systéme bude Dôvera obsluhovať polovicu a trh čaká historický zlom: „Už podľa mňa budúci rok bude mať väčšie postavenie Dôvera ako štátna."

    Ak sa uvoľnia regulácie, príde podľa exministra skutočný test slovenského zdravotníctva: „Potom sa ukáže v tom súboji titanov – či štátny titán, alebo súkromný titán." Sebareflexiu pritom žiada od všetkých: „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili," povedal na margo odchodu zdravotnej poisťovne UNION zo slovenského trhu.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    🐺 „Nemám rád falošné zavýjanie" – Zajac o politikoch plačúcich nad koncom Unionu
    🔥 „Kde boli, keď Fico vyhlásil boj proti zisku?" – séria otázok pre kritikov
    👮 Úrad pre dohľad ako policajná inšpekcia: štát kontroluje sám seba
    🙃 „Načo sú poisťovne, keď komisia rozhoduje, kto čo platí? Postavené na hlavu"
    👻 „Krížové vlastníctvo? Halucinácie" – odkaz Dvořákovi, Krajčímu a Stachurovi
    🏛️ Najväčší krížový vlastník je štát – vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky
    💶 Cena Unionu? „Asi viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím"
    📈 Už budúci rok môže mať Dôvera prvýkrát väčšie postavenie ako štátna poisťovňa
    ⚔️ Prichádza súboj titanov: štátny titán proti súkromnému
    🪞 „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili" – výzva pozrieť sa do zrkadla

20. Kultan & Špaňár: Dôvera kúpila UNION, čo táto transakcia hovorí o stave slovenského zdravotníctva?

    16 de julho de 202657 minEpisódio 172A seguir

    Zdravotná poisťovňa Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union. Holandská Achmea po dvadsiatich rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie, komerčná časť Unionu zostáva samostatná a trh prechádza na …

    Notas do episódio

    Zdravotná poisťovňa Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union. Holandská Achmea po dvadsiatich rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie, komerčná časť Unionu zostáva samostatná a trh prechádza na duopol.

    Generálni riaditelia Martin Kultan a Michal Špaňár v podcaste ozdravme prvýkrát spoločne vysvetľujú pozadie transakcie, ktorá nemá v histórii slovenského zdravotníctva obdobu.

    Plavec proti prúdu

    Oznámenie z 15. júla 2026 okamžite vyvolalo politické reakcie. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí označil spojenie za „veľmi zlú správu pre pacienta" a hovoril o „zlatom vajci" Jaroslava Haščáka. Šéf Unionu Michal Špaňár jeho interpretáciu odmieta: „Taká rekonštrukcia ma veľmi prekvapuje. To, s kým na tom trhu sme, skutočne nebolo predmetom diskusie." Martin Kultan je ostrejší: „Politický boj znesie všetko. Neférové argumenty, vymyslené veci, nepravdivé tvrdenia." Posadnutosť kritikov Pentou podľa neho „niekedy pripadá už ako obsesia".

    Dvadsať rokov podnikania v slovenskom zdravotnom poistení Špaňár prirovnáva k skoku do rieky: „Je to, ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu – vydáte spústu energie a nikam sa nehýbete." Podpora od štátu podľa neho neprišla nikdy, naopak: „Cítili sme veľmi silnú preferenciu štátnej poisťovne."

    Šrób sa uťahoval, nie povoľoval

    Zlomový moment, ktorý rozhodol o odchode UNIONu (zdravotnej divízie) vraj neexistuje, rozhodla dlhodobá skúsenosť s reguláciami. „Programová vyhláška nám nikdy radosť nedala, považujeme ju za krok zlým smerom," hovorí Špaňár a pripomína nerovnováhu celého modelu: „Máte veľa práce, regulovaný zisk a neobmedzenú zodpovednosť za stratu." Kultan dopĺňa tvrdé číslo – selektívne dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v minulom volebnom období: „Myslím, že to bolo 358 miliónov eur. Je to absolútny morálny hazard." Samotnú vyhlášku hodnotí bez servítky: „Je to doslova a do písmena hlúposť, tak ako je koncipovaná."

    Holandským akcionárom sa slovenské pomery vysvetľovali ťažko. „Bolo to ťažké vysvetliť, to je pravda," priznáva Špaňár a dodáva, že doma by niečo podobné neprešlo: „V holandskom systéme by to bolo absolútne nemožné."

    Kupujú sa akcie, nie kmeň

    Cena transakcie zostáva obchodným tajomstvom. „Je to dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť," hovorí Špaňár. Kultan spresňuje mechanizmus financovania: „Znamená to vklad Penty. Penta vloží do Dôvery zdroje, z ktorých sa vyplatí kúpna cena." Na rozdiel od kontroverzného spojenia s Apollom z roku 2009, keď sa kmeň zo zákona prevádzal bezodplatne, teraz ide o klasickú kúpu firmy: „Kupujeme 100 percent akcií. Celú firmu, ako stojí a leží," zdôrazňuje Kultan. Spor o účtovanie kmeňa z roku 2010, ktorý rozhodne súd, podľa neho „nemá žiaden vplyv na túto transakciu".

    Duopol a garancie pre poistencov

    Dôvera bude mať po akvizícii takmer 48-percentný trhový podiel. Kultan poistencom sľubuje, že spojenie benefitov pocítia pozitívne: „Majú garanciu, že nič sa im nezhorší, a majú naopak príležitosť a istotu, že niečo sa im zlepší." Ambície neskrýva: „Chceme byť jednotka na trhu, jednotka v inováciách, jednotka v efektívnosti." Špaňár zostáva šéfom komerčného Unionu aj krajine: „Zostávam na Slovensku. Je to skutočne náročná úloha previesť rozdelenie tých dvoch spoločností." Slovenský systém pritom podľa neho zlyháva na vlastnej polovičatosti: „Systém sa nedotiahol a nedostatky, ktoré prináša centralizácia, sa začali riešiť tým, že sa to začalo ešte viac centralizovať."

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    💥 Dôvera kupuje Union – najväčšia akvizícia v histórii slovenského zdravotníctva
    🇳🇱 Achmea po 20 rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie
    🏊 „Ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu" – Špaňár o podnikaní na Slovensku
    💶 358 miliónov eur pre VšZP: „Absolútny morálny hazard," hovorí Kultan
    📜 Programová vyhláška? „Doslova a do písmena hlúposť"
    🤐 Cena obchodu je tajná: „Dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť"
    📊 Kupuje sa 100 % akcií, nie poistný kmeň – na rozdiel od Apolla v 2009
    🃏 Poistenci dostanú garanciu: nič sa nezhorší, benefity sa zjednotia
    ⚖️ Slovensko prechádza na duopol – Dôvera bude mať takmer 48 % trhu
    🎯 „Chceme byť jednotka na trhu, v inováciách aj efektívnosti"

    ‍

21. Etela Janeková: Česi dovolili všeobecným lekárom predpisovať 1 200 liekov. U nás sa za dva roky neuvoľnil ani jeden

    8 de julho de 202649 minEpisódio 171A seguir

    Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať vyše 1 200 liekov, ktoré dovtedy patrili len špecialistom. Na Slovensku medzitým platí pravidlo, ktoré nie je v žiadnom zákone: preskripčné obmedzenia sú …

    Notas do episódio

    Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať vyše 1 200 liekov, ktoré dovtedy patrili len špecialistom. Na Slovensku medzitým platí pravidlo, ktoré nie je v žiadnom zákone: preskripčné obmedzenia sú zvykové právo z roku 1995. Slovák pritom navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ — a časť návštev je čisté obiehanie kvôli receptu. Prečo sa Slovensko za dva roky nepohlo a kto blokuje zmenu?

    Hostkou podcastu ozdravme je MUDr. Etela Janeková, PhD. — internistka, klinická farmakologička a od roku 2024 hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Zdravotníctvo pozná z nemocnice, poisťovne, ministerstva aj z vlastnej ambulancie v Petržalke.

    O čom hovoríme:
    - 💊 Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať 1 201 liekov
    - 📜 Preskripčné obmedzenia nemajú oporu v zákone, je to zvykové právo z roku 1995
    - 🏥 Slovenský pacient navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ
    - 🚫 V rokoch 2025 a 2026 sa na Slovensku neuvoľnil ani jeden liek
    - 🩺 Ani internistka nesmie cukrovkárovi predpísať inzulín či glukomer
    - 💶 Keď si pacient liek zaplatí sám, môže mu ho napísať ktorýkoľvek lekár
    - 📉 Po uvoľnení liekov na srdcové zlyhávanie spotreba nevzrástla, naopak klesla
    - 🤝 Diabetologická spoločnosť blokuje uvoľnenie liekov, rokovania trvajú takmer rok
    - ⚠️ Bez zmeny budú pacienti končiť na centrálnych príjmoch v horšom stave
    - 🇨🇿 Janeková navrhla plošné uvoľnenie preskripcie po vzore Česka

    #ozdravme #podcast #zdravotníctvo #lieky #zdravie #slovensko

22. Miňová & Rus: „Vždy ide o peniaze, kým o ne nejde“ — ako platový automat dusí naše zdravotníctvo

    1 de julho de 202642 minEpisódio 170A seguir

    Plat rastie každý rok, spokojnosť nie. O motivácii v zdravotníctve rozhoduje niečo iné, zhodujú sa HR experti Dana Miňová (Inštitút zmeny) a Rudolf Rus (People and Communication Manager v BK). Plat v …

    Notas do episódio

    Plat rastie každý rok, spokojnosť nie. O motivácii v zdravotníctve rozhoduje niečo iné, zhodujú sa HR experti Dana Miňová (Inštitút zmeny) a Rudolf Rus (People and Communication Manager v BK). Plat v prieskumoch dlhodobo vychádza ako oblasť s najväčšou nespokojnosťou. „Vždy ide o peniaze až do momentu, keď o peniaze nejde," hovorí Rus.

    Terčom kritiky je platový automat z roku 2012. Mal byť podlahou na stabilizáciu, no podľa Miňovej „sa stal zároveň stropom". Riaditeľom a primárom tak „berie vietor z plachiet", lebo nemajú z čoho oceniť výkon. Hostia ho hneď rušiť nechcú. „My nemusíme ísť hneď do extrému," vraví Miňová a navrhuje znížiť koeficienty a naviazať časť odmien na výkon.

    V epizóde ide aj o to, prečo ľudia odchádzajú skôr od manažérov než z firiem, ako presadiť zmenu zdola aj proti odporu a čo s vyhorením mladých lekárov.

    O čom hovoríme:
    💶 Prečo vyššie platy motiváciu nezvýšia a čo naozaj rozhoduje
    🏥 Platový automat od roku 2012: ako z podlahy vznikol strop
    🌬️ „Vietor z plachiet": riaditelia nemajú čím oceniť výkon
    🤝 Vzťahy nad výplatou: ľudia odchádzajú od manažérov, nie z firiem
    ❄️ Falošná dilema CT verzus klimatizácia v nemocniciach
    👩‍⚕️ Prečo špičkový profesor zarába menej ako podpriemerný kolega
    🔄 Change management: ako presadiť zmenu zdola cez spojencov
    🧠 Vyhorenie, mobily a duševné zdravie mladých lekárov
    📩 Generačný posun: prečo mladí radšej mail ako telefonát
    🛠️ Riešenie bez extrému: analyzovať automat a diferencovať odmeny

    #ozdravme #zdravotnictvo #platovyautomat #hr #manazment #Slovensko #nemocnice #podcast

23. Blaško & Palkovič: Kozmetička vám pichne botox. Zdravím platíte vy, opravu platíme všetci

    24 de junho de 20261 h 1 minEpisódio 169A seguir

    Botox si môžete nechať pichnúť v kozmetickom salóne. Zaplatíte 70 eur a odídete spokojní. Kým sa niečo nestane. Aplikácia botulotoxínu v kozmetických salónoch je nelegálna od roku 2004. Nie od dnes — dvadsať …

    Notas do episódio

    Botox si môžete nechať pichnúť v kozmetickom salóne. Zaplatíte 70 eur a odídete spokojní. Kým sa niečo nestane.

    Aplikácia botulotoxínu v kozmetických salónoch je nelegálna od roku 2004. Nie od dnes — dvadsať rokov. Napriek tomu sa deje masovo, bez kontroly, bez dokumentácie, bez poistenia zodpovednosti. A keď prídu komplikácie — ochrnutá časť tváre, trvalo otvorené oči, nekróza tkaniva — liečbu zaplatíme všetci z verejného zdravotného poistenia.

    Novela zákona ministra zdravotníctva Kamila Šaška mala tento stav prvýkrát taxatívne pomenovať a zakázať. Nestalo sa. Koaličná SNS presadila stiahnutie kľúčového paragrafu tesne pred hlasovaním — v pozadí bola priateľka predsedu SNS Andreja Danka, ktorá vlastní kozmetický salón v Ružinove. Téma sa odložila na jeseň 2026.

    V tomto podcaste sa rozprávame s dvomi hosťami, ktorí sú priamo v centre diania.

    🩺 MUDr. Michaela Blaško, PhD. je estetická dermatologička s 22 rokmi praxe. Je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely. Vzdeláva sa 6- až 8-krát ročne vrátane kadaveróznych kurzov v Budapešti, Verone či Paríži — priamo na mŕtvych telách overuje, ako hlboko aplikovala a aké cievne štruktúry riskovalo.

    🏥 MUDr. Michal Palkovič je predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a bývalý minister zdravotníctva. Úrad túto tému otvára na ministerstve vyše roka — počet sťažností pacientov po komplikáciách z nelegálnych zákrokov v posledných dvoch rokoch výrazne stúpa.

    Hovoríme o tom, prečo je botox liek a nie kozmetika, kto za komplikácie skutočne zaplatí a prečo je vymožiteľnosť odškodného — podľa slov Michala Palkoviča — v podstate nulová.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    💉 Botulotoxín je liek na lekársky predpis — a predsa ho pichajú v kozmetických salónoch
    ⚖️ Zákaz platí od roku 2004, nikto ho nevymáhal — novela mala to zmeniť
    🏛️ Koaličná kauza: prečo SNS zablokovala zákon a čo s tým má spoločné priateľka predsedu Danka
    🩹 Ochrnutá tvár, trvalo otvorené oči — reálne prípady komplikácií z nelegálnych zákrokov
    💸 Komplikácie platíme všetci z verejného zdravotného poistenia — pôvodca škody nezaplatí nič
    🔬 Prečo epilácia laserom a Hi-Fu ultrazvuk taktiež patria do rúk lekárom
    🎓 Kadaverózne kurzy, anatómia a to, čo kozmetička nevie — lebo nevie, že nevie
    📋 Čo musí vedieť lekár pred každým zákrokom: anamnéza, hyaluronidáza, blanokrídly hmyz
    🏥 7. júla 2026 — prvé rokovanie pracovnej skupiny, jeseň prinesie nový návrh zákona
    🤝 Synergia, nie konkurencia: ako môžu lekári a kozmetičky spolupracovať správne

24. Peter Ferjančík (Sme rodina): Štátne necháme štátne, no polená pod nohy súkromníkom hádzať nebudeme

    14 de junho de 20261 h 2 minEpisódio 168A seguir

    Peter Ferjančík strávil na ministerstve zdravotníctva viac než desať rokov. Najprv viedol sekciu eurofondov, posledné dva roky bol generálnym tajomníkom služobného úradu za ministra Vladimíra Lengvarského. Dnes …

    Notas do episódio

    Peter Ferjančík strávil na ministerstve zdravotníctva viac než desať rokov. Najprv viedol sekciu eurofondov, posledné dva roky bol generálnym tajomníkom služobného úradu za ministra Vladimíra Lengvarského. Dnes vstupuje do politiky za stranu Sme rodina po boku Zuzany Šebovej – a v tomto rozhovore prvýkrát podrobne približuje, akú predstavu má strana o slovenskom zdravotníctve.

    Bavíme sa o tom, čo má podľa neho ostať v rukách štátu a prečo. Ferjančík sa stavia niekde do stredu medzi tých, čo chcú všetko zoštátniť, a tých, čo by zdravotníctvo najradšej celé prepustili súkromníkom. Najväčšie štátne nemocnice podľa neho ostanú štátne, či štát chce, alebo nie – „ich hybnou silou nie je zisk."

    Veľkú časť rozhovoru venujeme dlhu nemocníc, ktorý sa za posledné dva roky vyšplhal na historické maximum. Ferjančík vysvetľuje, prečo sa s ním reálne nepracuje, ako by sa dal zefektívniť nákup v nemocniciach a prečo by sme podľa neho mali nakupovať spolu s Čechmi „ako jeden trh, ako Československo".

    Najostrejšia časť sa točí okolo platov. Ferjančík priznáva, že platový automat mu nie je sympatický, no berie ho ako „systémovú nutnosť", ktorá udržala lekárov na Slovensku. Na priamu otázku, či ho Sme rodina zruší, odpovedá nezabudnuteľne: „Neviem a ani nechcem."

    Reč príde aj na plán obnovy, ktorý označuje za sčasti napísaný „zoznam snov", na zastavené Rázsochy, na tieňové ministerstvo na úrade vlády aj na mediálnu kritiku okolo Agelu a výberu projektov, ktorú odmieta ako „absolútne zbytočnú senzáciu". V závere hodnotí kolegov z brandže – Oskara Dvořáka a Petra Stachuru – a komentuje špekulácie o tom, či posilami Sme rodina budú Richard Sulík a Jana Cigániková.

    V tejto epizóde sa dozviete:
    🏥 čo má v zdravotníctve ostať štátne a prečo
    💰 ako vznikol rekordný dlh štátnych nemocníc a kto ho v skutočnosti tvorí
    🛒 prečo Slovensko nemá najlepšie ceny liekov a ako by pomohol spoločný nákup s Českom
    👨‍⚕️ ako Ferjančík vníma platový automat a kde vidí jeho slabé miesta
    📉 prečo na otázku o zrušení automatu odpovedá „Neviem a ani nechcem"
    🏗️ čo sa stalo s „generačnou šancou" plánu obnovy a prečo dnes mešká
    🧱 ako sa zastavili Rázsochy a kto za tým podľa neho stál
    🔍 čo hovorí na kritiku okolo Agelu a úlohu dozorných rád
    🤝 či by v Sme rodina privítal Richarda Sulíka a Janu Cigánikovú
    🗳️ ako hodnotí Oskara Dvořáka a Petra Stachuru

25. Cukrovka je palica s dvoma koncami–na jednom je 100% smrť, na druhom relatívne kvalitný život

    7 de junho de 202642 minEpisódio 167A seguir

    Cievna lekárka a internistka Iveta Kopalová pozná diabetes mellitus 1. typu roky z ambulancie. V marci 2023 ju však zastihol z druhej strany – diagnózu dostal jej sedemnásťročný syn Tomáš. „Keby sme nemali …

    Notas do episódio

    Cievna lekárka a internistka Iveta Kopalová pozná diabetes mellitus 1. typu roky z ambulancie. V marci 2023 ju však zastihol z druhej strany – diagnózu dostal jej sedemnásťročný syn Tomáš. „Keby sme nemali inzulín, môj syn už dva roky nežije," hovorí dnes bez príkras. V podcaste spolu so synom otvorene rozprávajú o diagnóze, liečbe aj o tom, čo dnešné technológie znamenajú pre kvalitu života diabetika.

    Deň, ktorý zmenil všetko

    Začalo sa to nenápadne – poháre s vodou po celom byte a syn, ktorý chodil neustále močiť. Tomáš si vtedy myslel čokoľvek, len nie cukrovku: „Či nemám náhodou rakovinu prostaty alebo niečo také," utrúsil otcovi. Kopalová pripomína, že u mladých býva nástup dramatický a niektoré deti končia v bezvedomí na JIS-ke, pričom, ako dodáva jej syn, „rozklad organizmu prakticky začína zvnútra."
    Matka trpí, pacient žije ďalej

    Paradoxne, ťažšie diagnózu niesla lekárka než jej syn. „Nenávidela som diagnózu diabetes mellitus," priznáva Kopalová, ktorá za 25 rokov v ambulancii videla najhoršie podoby ochorenia. Tomáš to bral vecnejšie – schudol vtedy tak, že „možno mi k tomu tá cukrovka trochu ironicky pomohla." Matka zatiaľ zvládala emócie v ústraní: „Zavrela som sa niekde do kúpeľne, tam som sa vyplakala, vyvrieskala a potom som vyšla a tvárila sa, že všetko máme pod kontrolou."

    Liečba dnes stojí na moderných inzulínoch, kontinuálnom meraní a vedomostiach pacienta. Tomáš začínal s perami a senzorom, neskôr prešiel na pumpu. „To je niečo, čo skrátka musíte vedieť ovládať sám, je to 24-hodinová vec, sedem dní v týždni," opisuje. Spojenie pumpy a senzora Kopalová nazýva malým zázrakom: „Robí 250 meraní denne, každých päť minút," a v noci dokáže sama stiahnuť inzulín. Technológia však nie je všeliek – „cukrovka je hrozne individuálna," dopĺňa Tomáš.
    Senzory a hranice úhrad

    Najcitlivejšou témou sú peniaze. Do 19 rokov pokrýva poisťovňa deťom zhruba 85 % nákladov na senzory v limite 1 900 eur ročne, po dosiahnutí dospelosti však limit prudko klesá. „A aj keby som nemala čo jesť, tak mu ho kúpim," hovorí Kopalová o senzore, ktorý si po vyčerpaní úhrady doplácajú sami. Lekárka varuje, že bez kontroly sa diabetici „zrazu prebudili slepí, alebo na dialýze, alebo skrátka s infarktom," a apeluje: „Boli by sme nesmierne vďační, keby sa to zvýšilo aspoň na 10 mesiacov ročne."

    Žiť s cukrovkou, nie zomrieť na ňu

    Napriek všetkému znie odkaz oboch hostí prekvapivo zmierlivo. „Nie je to vôbec koniec sveta, je to len nejaká pridaná časť do tvojho dňa," odkazuje Tomáš novodiagnostikovaným. A dodáva pointu platnú ďaleko za hranice cukrovky: „Má zmysel sa trápiť nad vecami, ktoré sa dajú zmeniť. Toto sa nedá."
    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
    🩸 Ako sa diagnóza cukrovky 1. typu prejaví a prečo je nástup taký dramatický
    💧 Príbeh rodiny lekárov: poháre s vodou po celom byte ako prvý signál
    😢 Prečo diagnózu ťažšie niesla matka než samotný pacient
    💉 Inzulínové perá verzus pumpa – výhody, nevýhody aj alergia na náplaste
    📈 Senzory: 250 meraní denne a predikcia hypoglykémie
    💶 Úhrady poisťovní, vekový limit 19 rokov a doplácanie stoviek eur mesačne
    🇪🇸 Ako rieši úhradu senzorov Španielsko a čo z toho plynie pre Slovensko
    🍺 Prečo je alkohol pri cukrovke 1. typu obzvlášť nebezpečný
    🎓 Edukácia a zodpovednosť pacienta ako tretí pilier liečby
    💪 Odkaz novodiagnostikovaným: rozdiel medzi životom s chorobou a smrťou na ňu

26. Digi4Care Pilot 4: Digital Solutions for Dementia & Alzheimer's Care in Post-ICU Settings

    5 de junho de 202641 minEpisódio 166A seguir

    Digi4Care Pilot 4: testing digital solutions for monitoring and rehabilitating patients with dementia, Alzheimer's and cognitive disorders in long-term and post-ICU care. In this episode we look at how digital …

    Notas do episódio

    Digi4Care Pilot 4: testing digital solutions for monitoring and rehabilitating patients with dementia, Alzheimer's and cognitive disorders in long-term and post-ICU care.

    In this episode we look at how digital tools — from cognitive-training "cubes" to social robots — can support people with dementia and Alzheimer's, ease the growing strain on care staff, and help maintain or improve quality of care while saving time. We discuss the feasibility study behind the pilot, the Technology Acceptance Model (TAM) and Health Technology Assessment (HTA) used to evaluate it, the real barriers to adoption in care homes, and early findings from the Czech and Bosnian sites.

    GUESTS
    Kristina Randlova — PhD researcher, Prague University of Economics and Business, Czech Republic
    Prof. Gordana Gardašević — Faculty of Electrical Engineering, University of Banja Luka, Bosnia & Herzegovina

    HOST
    Šimon Jeseňák

    ABOUT DIGI4CARE
    Digi4Care is a transnational project (seven partners across Europe) bringing digital health solutions into primary, long-term and emergency care. The goal is to validate and introduce innovative screening, rehabilitation and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare.

    If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments.

    #Digi4Care #DigitalHealth #Dementia #Alzheimers #CognitiveCare #HealthTech #AgingCare

27. The Digital Ultrasound Revolution in Managing CVD and Diabetes Patients

    5 de junho de 202646 minEpisódio 165A seguir

    Digi4Care Pilot 2: point-of-care ultrasound (POCUS) for cardiovascular and diabetes patients — plus telemedicine and remote training for healthcare teams. In this episode we explore the digital ultrasound …

    Notas do episódio

    Digi4Care Pilot 2: point-of-care ultrasound (POCUS) for cardiovascular and diabetes patients — plus telemedicine and remote training for healthcare teams.

    In this episode we explore the digital ultrasound revolution in prehospital and emergency care: how handheld, smartphone-connected POCUS devices bring ultrasound imaging to the patient's bedside and into the ambulance, why cardiovascular and diabetes patients are an ideal group for these tools, and how telemedicine lets experts guide and teach colleagues remotely — even across borders. We also look at what the pilot's teaching model (online vs face-to-face training of healthcare professionals) reveals about scaling these skills across Europe.

    GUESTS
    Dr Viktória Vadas — Anaesthesiologist, Semmelweis University, Hungary
    Akos Tiboldi — Anaesthesiologist & Intensive Care Physician; Researcher, Ludwig Boltzmann Institute, Austria

    HOST
    Šimon Jeseňák

    ABOUT DIGI4CARE
    Digi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary and emergency care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare.

    If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments.

    #Digi4Care #pocus #digitalhealth #pointofcareultrasound #telemedicine #emergencymedicine #healthinnovations

28. Digi4Care Pilot 1: AI Fundus Camera for Diabetic Retinopathy Screening in Primary Care

    5 de junho de 202643 minEpisódio 164A seguir

    Digi4Care Pilot 1: testing an AI fundus camera for diabetic retinopathy screening in primary care — plus telemedicine stations for cardiovascular and diabetes risk assessment. In this episode we explore why …

    Notas do episódio

    Digi4Care Pilot 1: testing an AI fundus camera for diabetic retinopathy screening in primary care — plus telemedicine stations for cardiovascular and diabetes risk assessment.

    In this episode we explore why diabetic retinopathy — often called the "silent thief of sight" — stays undiagnosed in so many patients, how AI-assisted screening can move into GP offices and outpatient clinics, and what the first results and practical challenges (from patient pathways to connectivity) reveal about scaling these tools across Europe.

    GUESTS
    Dr Borbála Bessenyey — Medical Doctor & Pilot Coordinator in Digi4Care, Semmelweis University, Hungary
    Mira Ganova — CEO, Digital Health and Innovation Cluster Bulgaria

    HOST
    Šimon Jeseňák

    ABOUT DIGI4CARE
    Digi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare.

    If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments.

    
    #Digi4Care #DigitalHealth #diabeticretinopathy

29. Digi4Care Pilot 3: Testing Digital Technology Uptake in CVD & Diabetes Long-Term Care

    5 de junho de 202631 minEpisódio 163A seguir

    Digi4Care Pilot 3: testing wearables, apps and clinical guidance to monitor patients with cardiovascular disease and diabetes between doctor visits. In this episode, cardiologist Dr Diana Iovanovici explains …

    Notas do episódio

    Digi4Care Pilot 3: testing wearables, apps and clinical guidance to monitor patients with cardiovascular disease and diabetes between doctor visits.

    In this episode, cardiologist Dr Diana Iovanovici explains how continuous monitoring can close the gap between appointments — when a patient's blood pressure, heart rate or blood sugar can shift daily, even hourly. We look at the pilot's three patient groups (standard care; wearable + app; wearable + app + clinical guidance), how data flows from a smartwatch to the clinician's dashboard, and how success is measured using quality-of-life and usability questionnaires (SF-36, SUS, TAM). We also talk about adoption among older patients, data privacy, and the shift from reactive to proactive, preventive care.

    GUEST
    Dr Diana Iovanovici, PhD — Medical Resident in Cardiology, University of Oradea, Romania

    HOST
    Šimon Jeseňák

    ABOUT DIGI4CARE
    Digi4Care is a transnational project (seven partners across Europe) bringing digital health solutions into primary, long-term and emergency care. The goal is to validate and introduce innovative screening, monitoring and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare.

    If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments.

    
    #Digi4Care #DigitalHealth #Wearables #CardiovascularHealth #Telemedicine #RemoteMonitoring #HealthTech

30. Pilot 3: Digital Health for Post Clinical Rehabilitation

    3 de junho de 202648 minEpisódio 162A seguir

    Welcome to the third episode of the Digi4Care podcast — on Pilot 3, which brings digital tools and remote monitoring into post-clinical rehabilitation for patients with cardiovascular disease and diabetes …

    Notas do episódio

    Welcome to the third episode of the Digi4Care podcast — on Pilot 3, which brings digital tools and remote monitoring into post-clinical rehabilitation for patients with cardiovascular disease and diabetes.

    Rehabilitation is one of the most overlooked parts of the patient journey. People leave the hospital after a heart attack or with a serious chronic diagnosis, and then — too often — they slip out of structured care. They don't start a rehabilitation programme, or they don't finish it, and the result is avoidable complications, lower quality of life, and costly readmissions. In this episode we sit down with three guests working at very different parts of that puzzle to ask: what is actually going wrong in post-discharge care, and what can digital tools realistically do about it? We talk about why rehabilitation is fragmented and inconsistent across countries, what stops patients from engaging long-term, and how clinicians can monitor people they don't see every week. Then we turn to what Pilot 3 puts on the table: smartwatches, blood-pressure monitors and smart scales for daily measurements; AI-powered tools like thermography and a Doppler device for early detection of complications; and a remote patient-monitoring system that keeps continuous communication between patients and their care teams. We walk through how the pilot is being run on the ground — recruiting between 30 and 100 patients per site, what the digital rehabilitation journey looks like day-to-day for a patient, and how clinicians actually use the data — and we discuss what success would look like: better adherence, fewer hospitalisations, improved quality of life, and real cost savings. We close with the bigger question: what would it take for digital rehabilitation to become standard practice in the region, and what changes do our guests hope to see in the next five years?

    WHAT YOU'LL HEAR
    - Why post-clinical rehabilitation is the weakest link in chronic-disease care
    - The biggest barriers across the Danube Region — access, motivation, data, cost
    - The smart devices and AI tools tested in Pilot 3
    - How the pilot is being implemented and evaluated across sites
    - What it would take to make digital rehabilitation standard practice

    GUESTS
    Mira Ganova — CEO of the Digital Health and Innovation Cluster, Bulgaria. Builds a multidisciplinary expert community to support digital health transformation in Bulgaria and across the region.
    Ákos Tiboldi — Anaesthesiologist & Intensive Care Physician; Researcher, Ludwig Boltzmann Institute, Austria.
    Péter Vajer — General Practitioner; Family Medicine Department, Semmelweis University, Hungary. Also works with the National Cardiovascular Centre on screening, prevention and international projects.

    HOST
    Šimon Jeseňák

    ABOUT DIGI4CARE
    Digi4Care is a transnational Interreg Danube Region project supporting the adoption of digital technologies in healthcare. It brings together partners from seven countries — academia, hospitals, NGOs and policy institutions — to validate and scale innovative screening, monitoring, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday care. Beyond the technologies themselves, the project works at system level on policy, financing, regulation, data management and training, so that what works in a pilot can actually reach patients across the region.

    If you found this useful, subscribe — upcoming episodes go deeper into the remaining pilots with the clinicians and researchers leading them. Share your thoughts and questions in the comments.

    #Digi4Care #DigitalHealth #Rehabilitation #CardiovascularHealth #Diabetes #RemoteMonitoring #Wearables #HealthTech #DanubeRegion

Aqui estão os 40 episódios mais recentes de 100. Os mais antigos estão no feed do podcast.